Nepravidelný rýchly tep môže signalizovať srdcovú arytmiu

Môžu byť príznakom fibrilácie srdcových predsiení. Ide o poruchu srdcového rytmu, pri ktorej predsiene pracujú nepravidelne, rýchlo a neúčinne bez toho, aby sa efektívne sťahovali. Krv v tejto časti srdca prúdi pomalšie a má tendenciu zrážať sa. Zrazenina sa môže odtrhnúť a putuje do krvného obehu. Ak sa dostane do mozgu, vzniká mozgová porážka, ktorá je najvážnejšou komplikáciou ochorenia.

„Najčastejším príznakom fibrilácie predsiení je nepravidelný rýchly tep. Mnohí ho však cítiť nemusia. Sťažujú sa len na únavu a zníženie výkonnosti. Zrazu nedokážu podať taký výkon ako pred mesiacom. Najhorším prípadom je, keď pacient utrpí ischemickú mozgovú príhodu a až tá nás privedie k diagnóze fibrilácie predsiení. To by sa však nemalo stávať,“ hovorí Peter Olexa, kardiológ z Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Košiciach.

Príznaky fibrilácie sú prítomné len asi u 30 percent pacientov, 70 percent nemá žiadne spomínané ťažkosti a netuší, že trpí fibriláciou predsiení. Rizikový stav srdca sa často zistí len počas pravidelnej lekárskej prehliadky. Intenzita príznakov zvyčajne súvisí s rýchlosťou pulzu - čím je vyššia, tým sú prejavy výraznejšie. Srdcové predsiene môžu biť až rýchlosťou 300 úderov za minútu. Okrem rizika zrazenín tak pre opotrebovanie srdca hrozí aj jeho chronické zlyhávanie.

Fibrilácia predsiení je jedna z arytmií, ktorá súvisí aj s civilizačnými ochoreniami, preto sa dá ovplyvniť zmenou životného štýlu. „Veľký podiel na vzniku fibrilácie predsiení má podľa výskumov nadváha a obezita. Pacienti, ktorí dokážu zredukovať svoju hmotnosť, sa môžu zbaviť fibrilácie predsiení, alebo aspoň významne zlepšiť svoje príznaky. Dôležité je tiež liečiť vysoký krvný tlak, ak je prítomný a aj ďalšie ochorenia, ktoré nie sú chorobami srdca, ale majú vplyv na fibriláciu predsiení,“ vysvetlil Adrian Bystriansky, vedúci lekár oddelenia arytmií, Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici.

Ľuďom, ktorým zistia túto diagnózu, lekár zvyčajne predpíše antikoagulancium. Zabraňuje tvorbe krvnej zrazeniny v srdci. V súčasnosti je dostupných viac možností antikoagulačnej liečby než pred pár rokmi. „Pacientov najmä zaujíma, prečo potrebujú užívať antikoagulanciá. Ak pochopia, aké má fibrilácia predsiení riziká a že im vážne hrozí cievna mozgová príhoda, úplná väčšina z nich liečbu prijme a disciplinovane ju berie. Motiváciou je pre nich aj to, že dnes už vieme až o polovicu znížiť riziko cievnej mozgovej príhody spojenej s fibriláciou predsiení,“ zhrnul Bystriansky.

Komplexné informácie o srdcovocievnych ochoreniach možno nájsť na webovej stránke Únia pre zdravšie srdce - www.presrdce.eu. Jej zakladajúcimi členmi sú významné osobnosti medicíny na Slovensku a pacienti.