Snahy Turecka o zmenu systému môžu prameniť z prípravy na vojnu

Pre TASR to uviedla politická analytička orientujúca sa na Turecko Lucia Yar. Externe spolupracuje so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a je lektorkou tureckých štúdií na Univerzite Komenského v Bratislave.

Tento názor nedávno zachytila v tureckých politických kruhoch. Reagovala tak na blížiace sa referendum o zmene politického režimu z parlamentnej na prezidentskú republiku, ktoré sa uskutoční 16. apríla. „Jeden veliteľ znamená jednoduché velenie. Tak, ako iní lídri podobného rangu ako Erdogan, aj turecký prezident musí byť vnútorne presvedčený o tom, že bez neho by sa krajina prepadla do chaosu,“ vysvetlila analytička.

Podobne však podľa nej vystupoval aj bývalý iracký vodca Saddám Husajn či iní. „Preto je, samozrejme, takáto koncentrácia moci najmä u národov, kde sú logika či právo často podkopávané náboženskými vysvetleniami viac ako nebezpečná,“ konštatovala.

Zdôraznila, že o tom, že referendum bude úspešné, dnes v krajine nepochybuje nikto, aj napriek tomu, že súčasné prieskumy verejnej mienky tvrdia opak. „Opozícia napríklad v tomto smere poukazuje na fakt, že z Najvyššej volebnej rady, ktorá je v Turecku najdôležitejšou autoritou ľudového hlasovania, nebol po 15. júli, teda dni, kedy v krajine prebehol pokus o vojenský prevrat, odvolaný nikto zásadný. A to napriek tomu, že sa tak stalo takmer vo všetkých národných inštitúciách. Skloňuje sa totiž aj možnosť manipulovania výsledkov v prospech zmeny režimu,“ dodala.

V zahraničnopolitickej perspektíve je podľa nej veľké zmeny zatiaľ ťažké predpovedať, nakoľko nie je úplne jasné, či sa politické trendy budú meniť radikálnejšie ako doteraz.

O tom, že diplomatické vzťahy sa v poslednom čase medzi Tureckom a Holandskom zhoršili, svedčia i obrázky protestujúcich proti holandskej reakcii, ktoré zaplavili turecké médiá. „Objavili sa napríklad aj videá miestnych 'junákov', ktorí odšťavujú pomaranče a prepichujú ich príborovými nožmi. Všeobecne je ale ostrá reakcia holandskej strany v Turecku považovaná za prehnanú, súvisiacu najmä s blížiacimi sa parlamentnými voľbami,“ spresnila.

Analytici podľa nej špekulujú o tom, že forma vzťahov medzi dvoma krajinami sa ocitne v podobnom kúte, ako to bolo po zostrelení ruskej letky koncom roka 2015, či v prípade zadržanej tureckej lode MV Mavi Marmara, ktorú izraelské pobrežné hliadky v roku 2010 obsadili na ceste údajnej humanitárnej pomoci do Gazy, pričom zahynulo desať Turkov. „Vzťahy s Ruskom či Izraelom vzápätí po incidentoch ochladli, no s postupom času sa normalizovali,“ uzavrela analytička.

Spor medzi Holandskom a Tureckom vznikol po tom, ako Holandsko znemožnilo počas uplynulého víkendu dvom členom tureckej vlády usporiadať tam predreferendové zhromaždenia. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan prirovnal holandský prístup k tureckým ministrom k „pozostatkom nacizmu“ a diplomatická roztržka sa rozhorela naplno.