Gustáv Husák bol výraznou postavou slovenských dejín
Komunistický politik a štátnik, bývalý prezident Československej socialistickej republiky (ČSSR) a generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Gustáv Husák zomrel 18. novembra pred 25 rokmi.
Bez ohľadu na plusy a mínusy v jeho politickom živote patril v ČSSR k najvýznamnejším politikom druhej polovice 20. storočia. Funkciu hlavy štátu vykonával v období od 29. mája 1975 do 10. decembra 1989, kedy podal demisiu.
Gustáv Husák sa narodil 10. januára 1913 v mestskej časti Dúbravka v Bratislave. Po maturite na gymnáziu vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a do roku 1944 pracoval ako advokát. Jeho životná dráha bola úzko spätá s Komunistickou stranou Československa (KSČ), do ktorej vstúpil keď mal 20 rokov. Dvakrát ho z nej vylúčili, najprv v päťdesiatych rokoch 20. storočia a potom vo februári 1990. Už ako študent pracoval v antifašistickom zväze mládeže a v ľavicovom hnutí na Slovensku. V rokoch 1943-1944 bol členom 5. ilegálneho vedenia Komunistickej strany Slovenska (KSS) a v rokoch 1943-1945 členom predsedníctva Slovenskej národnej rady (SNR).
Počas Slovenského národného povstania (SNP) pôsobil ako podpredseda SNR a povereník vnútra, v rokoch 1944-1945 bol podpredsedom KSS. Zúčastnil sa rokovaní v Moskve (1945), ktoré pojednávali o podobe novej Československej republiky. Bol tiež pri vyhlasovaní Košického vládneho programu (KVP). V povojnovom období (1945-1950) zastával na Slovensku v straníckom a štátnom aparáte rôzne vedúce funkcie. Gustáv Husák bol členom Slovenskej národnej rady, povereníkom pre dopravu a techniku, neskôr pre poľnohospodárstvo a v rokoch 1946-1950 predsedom Zboru povereníkov, poslancom Národného zhromaždenia (NZ) ČSSR, členom predsedníctva ÚV KSS a v roku 1945 sa stal členom ÚV KSČ.
Vo februári 1951 ho zatkli a v apríli 1954 odsúdili za buržoázny nacionalizmus. V roku 1960 ho prepustili na slobodu, v roku 1963 občiansky aj právne rehabilitovali a vrátili mu členstvo v komunistickej strane. V rokoch 1960-1963 pracoval v Pozemných stavbách v Bratislave a potom v Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave. V roku 1968 sa Gustáv Husák znovu vrátil do politiky. Mal veľký podiel na vypracovaní a schválení Zákona o československej federácii (1968). V ďalšom období bol aktívnym realizátorom politiky normalizácie. Pôsobil v najvyšších straníckych funkciách na Slovensku aj v rámci ČSSR. Od apríla 1969 do mája 1971 bol 1. tajomníkom ÚV KSČ a od mája 1971 do decembra 1987 generálnym tajomníkom ÚV KSČ. Dňa 29. mája 1975 Federálne zhromaždenie (FZ) ČSSR zvolilo Gustáva Husáka za prezidenta ČSSR. V tejto funkcii pôsobil do 10. decembra 1989. Pod vplyvom novembrových udalostí podal demisiu.
Potom žil v ústraní v Bratislave, kde zomrel 18. novembra 1991 vo veku 78 rokov.
Polícia zverejnila video z tragickej nehody, auto doslova zvalcovalo muža
Muž, ktorý popri ceste tlačil bicykel, nemal šancu prežiť.
Prezidentka vetovala novelu zákona o múzeách a galériách
Prezidentka Zuzana Čaputová vetovala v utorok novelu zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty.
Tragická nehoda na západe: Polícia hľadá svedkov
Vodič motocykla mal prechádzať cez križovatku, keď mu do cesty vošiel kamión.
Komisár pre deti odsúdil utorkové hrozby bombovými útokmi na školách
Komisár pre deti Jozef Mikloško odsúdil utorkové hrozby bombovými útokmi na školách.
Opozícia kritizuje, že Dolinková nepredkladá zmeny v štandardnom procese
Opoziční poslanci Národnej rady SR tvrdia, že ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková pri novelách v parlamente obchádza štandardný legislatívny proces.
