Sulík: Slovensko nepotrebuje toľko vysokoškolákov, ako presadzuje EÚ

Šéf SaS bližšie priblížil nové vízie strany predstavené tento týždeň. Tie sa opierajú o osem priorít, medzi ktorými je i kvalitné školstvo. Podľa Sulíka nie je správne, ak Európska únia dlhodobo pretláča model, že 40 percent detí z jedného ročníka má získať vysokoškolské vzdelanie.

„Výsledok je, že máme 100-násobne viac, ako reálne potrebujeme, rôznych masmediálnych komunikátorov, sociálnych pracovníkov a politológov. Chýbajú nám nástrojári alebo remeselníci,“ kritizoval súčasnú školskú politiku Sulík. Vysvetlil, že v dôsledku veľkého záujmu o vysoké školy klesá úroveň stredných, ktoré sú preto v „dezolátnom“ stave.

„My nepotrebujeme ďalšie fakulty politológie alebo hračkárske univerzity, ale posilniť stredné školstvo,“ domnieva sa opozičný politik. Je presvedčený, že atraktivita stredných škôl sa zvýši, ak budú kvalitnejšie. K tomu sú potrebné investície. Financie možno podľa Sulíka získať presunutím z vysokého školstva. Štúdium na vysokých školách je, naopak, potrebné čiastočne spoplatniť s tým, že štát naň bude študentom poskytovať bezúročné pôžičky, doplnil.

Vypracovanie vízie do roku 2024 je podľa šéfa liberálov aj reakciou na to, že opozícii bolo vyčítané, že žiadnu víziu nemá. Domnieva sa, že každá strana by mala mať vypracovaný podobný dokument, aby vedela, kam sa chce uberať. Pre SaS materiál predstavuje rámec pre nasledujúci volebný program.

Medzi osem priorít SaS sa dostalo aj riešenie rómskej problematiky. Tu je podľa Sulíka potrebné prijať nový zákon, ktorý by definoval rómsku osadu. Nie však ako zoskupenie na etnickom princípe, ale napríklad podľa počtu analfabetov, nezamestnaných a ďalších kritérií. „Následne potrebujeme pravidlá, ktoré budú špeciálne pre túto rómsku osadu platiť,“ ozrejmil.

Sulík je presvedčený, že nesmie byť zakázané dať do jednej triedy rómske deti, ktoré majú problém so vzdelávaním a vzdelávať ich špeciálne, aj keď to ľudsko-právni aktivisti označujú za segregáciu. „Tu jednoducho treba byť odvážny a treba tie deti tak vzdelávať, aby sme sa im prispôsobili,“ zdôraznil.

Tiež je podľa neho potrebné odstrániť nesprávnu finančnú motiváciu. Rodičia síce dnes nemajú nárok na prídavky na deti, ak dieťa nechodí do školy, ak však začne, doplatia im ich spätne aj za obdobie absencie, upozornil. „Sú to konkrétne veci, z ktorých keby sa väčšina zrealizovala, tak potom by sme určite pocítili, nie okamžité vyriešenie, ale citeľné zlepšenie problému,“ dodal.