Na Slovensku sa začala kampaň o srdcovom zlyhávaní

Nenechaj svoje srdce zlyhať! je názov informačno-vzdelávacej kampane o srdcovom zlyhávaní, ktorá odštartovala na Slovensku s cieľom zvýšiť povedomie verejnosti o tomto ochorení. Takmer 30.000 Slovákov totiž zomrie ročne na srdcovo-cievne ochorenia.

Slováci trpia najmä chronickým srdcovým zlyhávaním, pričom povedomie verejnosti o tomto ochorení je pomerne nízke. S cieľom upriamiť pozornosť na problematiku srdcového zlyhávania odštartovala pod záštitou Slovenskej kardiologickej spoločnosti (SKS) celoslovenská kampaň o srdcovom zlyhávaní, ktorú podporili viaceré známe osobnosti Slovenska, ako Jaro Bekr a Monika Hilmerová, Martin Šmahel a Mirka Kalisová, Richard Lintner či Bibiana Ondrejková.

Klesá miera úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia

Za ostatné desaťročie sa v krajinách OECD postupne znižuje miera mortality na srdcovo-cievne ochorenia. Na Slovensku je však tento pokles len minimálny. Okrem ischemickej choroby srdca či cerebrovaskulárnych ochorení Slováci trpia aj chronickým srdcovým zlyhávaním. Ide o dlhodobé a invalidizujúce ochorenie s vysokou mortalitou a morbiditou.

"Miera prežívania pacientov s týmto ochorením je podobná prežívaniu pacientov s rakovinou hrubého čreva a je horšia ako u pacientov s rakovinou prsníka alebo prostaty. Až polovica pacientov totiž zomiera v priebehu štyroch rokov. U pacientov so závažným srdcovým zlyhávaním dochádza k úmrtiu ešte skôr, dokonca už v priebehu jedného roka od stanovenia diagnózy," uviedla primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave Eva Goncalvesová.

Srdcové zlyhávanie zapríčiňuje na Slovensku ročne až 14.000 hospitalizácií. "Je zreteľné, že srdcovo-cievne ochorenia patria medzi civilizačné ochorenia 21. storočia a percento ľudí s týmto ochorením sa bude neustále zvyšovať. Práve vo vyššom veku, najmä po 65. roku života, sa u určitej skupiny týchto pacientov prejaví tzv. srdcové zlyhávanie, ktoré má z hľadiska úmrtnosti negatívnejšiu štatistiku ako onkologické ochorenia. Preto je dôležité realizovať informačno-vzdelávacie aktivity a šíriť osvetu o prevencii, rizikách a následkoch srdcového zlyhávania," podotkla Goncalvesová.

Napriek tomu, že sa kardiovaskulárne ochorenia najviac podieľajú na úmrtnosti Slovákov, títo ich nepovažujú za najzávažnejšiu hrozbu. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre SKS vypracovala spoločnosť GFK na vzorke 504 respondentov. Za najzávažnejšie považujú Slováci jednoznačne onkologické ochorenia. Myslí si to až 74 percent respondentov. Len 16 percent uviedlo, že najzávažnejšie sú kardiovaskulárne ochorenia.

Respondenti sú si zároveň vedomí toho, že kardiovaskulárne ochorenia sa vyskytujú častejšie ako onkologické a tiež, že sú spojené s vyššou mierou invalidizácie pacientov v porovnaní napríklad s rakovinou prsníka či prostaty. "Slováci pojem závažnosti ochorenia nespájajú ani s počtom ľudí, ktorí sú daným ochorením postihnutí, ani s mierou úmrtnosti či invalidizácie. Je vytvorený určitý emocionálny 'mýtus' závažnosti onkologických ochorení. Pravdepodobne je to tak pre vnímanú mieru utrpenia ľudí, ktorí trpia onkologickým ochorením. A súvisí to určite aj s často radikálnou liečbou a jej neželanými účinkami," dodala Goncalvesová.