PRIESKUM: Deti v nemocniciach dokrmujú umelým mliekom stále častejšie

Vyše polovica opýtaných matiek stále nedostáva v nemocniciach dostatočné informácie o dojčení. Chýbajú im usmernenia o správnej polohe pri tejto činnosti či o správnych intervaloch dojčenia. Vyplýva to z prieskumu organizácií Ženské kruhy a Mamila. Jeho výsledky uverejnili pri príležitosti teraz prebiehajúceho Európskeho týždňa dojčenia (1.10 – 7.10.). Za posledných 20 mesiacov sa ho zúčastnilo 1013 respondentiek, ktoré rodili od januára 2015 do konca tohto augusta.

"Dokrmovanie detí umelým mliekom v prvých dňoch po pôrode podľa prieskumu stúpa," povedala Miroslava Rašmanová zo Ženských kruhov. Porovnávala pritom staršie štatistiky s tými najnovšími. Kým v roku 2011 malo byť podľa nej takto kŕmených asi 50 percent detí narodených cisárskym rezom, v roku 2015 to malo byť 63 percent a v tomto roku až 70 percent detí.

Takmer 50 percent opýtaných žien za posledných 20 mesiacov uviedlo, že ich deti dokrmoval personál po pôrode cisárskym rezom fľašou. Bez ich súhlasu sa tak malo stať asi v 43 percentách.

Dokrmovať umelým mliekom majú podľa opýtaných matiek i niektoré "baby-friendly nemocnice". Podľa prieskumu ide o asi skoro polovicu detí, hoci štandardom by tam malo byť výlučne dojčenie. "Z toho štvrtina detí má byť takýmto mliekom dokrmovaná bez súhlasu matky," povedala Rašmanová.

V nemocniciach sa však podľa ženských organizácií mierne zvýšil počet žien, ktoré dostali od personálu nemocnice informáciu o dôležitosti kontaktu "koža na kožu". Ide asi o 15 percent matiek. Asi štyri percentá žien uviedli, že s novorodencom boli nepretržite na izbe v systéme rooming-in. "Inými slovami, aj v roku 2016 je štandardom, že ženy po cisárskom reze nemajú možnosť mať svoje novonarodené deti pri sebe a dojčiť ich," dodala Rašmanová.

Materské mlieko znižuje u bábätka hladinu stresových hormónov a prežívanie bolesti. Dokáže ho utíšiť či uspať pri raste zubov, ak je mrzuté či uplakané. "Je jedinečné. Obsahuje nutrične hodnotné látky, probiotiká napomáhajúce črevnej mikroflóre, látky podporujúce vyzrievanie čreva a imunitný systém," povedala Viera Červená zo združenia Mamila.

Dieťaťu po zdravotnej stránke pomáha aj samotný akt satia na prsníku – správne sa rozvíja tvár, formujú zubné oblúky či podnebie. Tvarovanie ústnej dutiny zase ovplyvňuje postavenie nosových štrbín, Eustachovej trubice či hltana. "Dojčenie pomáha regulovať činnosť srdca dieťaťa, jeho dýchanie," uviedla Červená. Vzniká aj silná väzba medzi oboma stranami, matka dokáže viac precítiť potreby dieťaťa a pochopiť ho v staršom veku.

Ženy by však mali dojčiť aj pre svoje zdravie, podotkla Červená. Je prevenciou rakoviny prsníka, vaječníkov, maternice, chráni proti osteoporóze. Dojčenie odďaľuje návrat plodnosti, na dlhý čas potláča ovuláciu, matky ľahšie schudnú.

Na umelú výživu by sa ženy mali podľa poradkyne spoľahnúť len v odôvodnených prípadoch. Nedojčené deti ju už po šiestom mesiaci nepotrebujú. "Materské mlieko sa dá získať aj na lekársky predpis, existujú aj banky materského mlieka," povedala Červená. Žena ho môže mať málo z dôvodu nedostatočných znalostí o dojčení či nízkej podpory okolia.

Príliš skoro odstavenému bábätku podľa jej slov hrozí vyššie riziko chorľavosti, obezity či ekzémov. Môže mať aj horší vývin zraku, čeľuste a ústnej dutiny.