Hrad Šomoška je prístupnejší, schody opravili a pridali nové zábradlie

Hrad Šomoška pri obci Šiatorská Bukovinka na juhu okresu Lučenec je od tejto letnej sezóny pre turistov prístupnejší. Ako TASR informoval starosta Šiatorskej Bukovinky Juraj Badinka, vďaka dotácii 900 eur z Banskobystrického samosprávneho kraja a využitiu vlastných zdrojov sa im na hrade a na prístupových chodníkoch podarilo realizovať viacero prác.

„Postavili sme približne 80 metrov nového zábradlia vrátane nových stĺpov, pretože tie pôvodné boli tak zhnité, že sa už nedali použiť. Na chodníkoch sme opravovali schody vybudované z kameňov a z ich okolia sme na niektorých miestach odstránili tŕnie, ktoré prekážalo pri chôdzi,“ priblížil starosta, podľa ktorého ešte tento rok obnovia aj schody priamo na hrade, ktoré sa už rozpadávajú.

„Opraviť chceme tiež mostík, ktorým sa do hradu vchádza, pretože už je na ňom poznať zub času,“ dodal s tým, že práce na Šomoške vykonáva deväť ľudí, ktorých samospráva zamestnala cez projekt úradu práce Šanca na zamestnanie. Okrem hradu však pracujú aj priamo v dedine.

Podľa starostu mohol byť rozsah obnovy hradu a prístupových cestičiek väčší, keby mala samospráva k dispozícii viac financií. „Uchádzali sme sa aj o grant z programu ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom. Tam sme však neboli úspešní,“ konštatoval Badinka.

Na Šomošku vedie zo záchytného parkoviska 1,6 kilometra dlhý náučný chodník s ôsmimi zastávkami. Pod hradným areálom sa nachádza takzvaný Kamenný vodopád, tvorený stuhnutými čadičovými stĺpmi a neďaleko je situované aj Kamenné more – veľká kamenná plocha vytvorená zo zvetraného čadiča. V blízkosti Šomošky je i bývalý kameňolom Mačacia s vyhliadkovou vežou a zvyškami baníckej osady.

Samotný hrad pochádza z konca 13., prípadne začiatku 14. storočia. Medzi jeho vlastníkov patril i Matúš Čák Trenčiansky, neskôr, v 16. storočí, bol jednou z protitureckých pevností. Osmanským vojskám sa však neubránil a v ich moci zostal 23 rokov. Osudným sa mu nakoniec stali stavovské nepokoje, po porážke povstania Františka II. Rákocziho ho cisárske vojská sčasti zbúrali a odvtedy chátral. V 70. rokoch minulého storočia bol čiastočne zrekonštruovaný a konzervovaný.