Zakladateľ Ústavu pamäti národa Ján Langoš by mal 70 rokov

Celoživotným dielom Ing. Jána Langoša, bývalého československého ministra vnútra a riaditeľa Ústavu pamäti národa (ÚPN), bol zápas proti totalitným režimom. Aktívny predstaviteľ protikomunistického disentu bol presvedčený, že predstavujú zlo pre jednotlivca i spoločnosť. V pondelok 2. augusta by sa dožil 70 rokov.

Po dlhých rokoch presviedčania sa Jánovi Langošovi v roku 2002 podarilo presadiť v slovenskom parlamente tzv. zákon o pamäti národa a o rok neskôr zriadenie Ústavu pamäti národa (ÚPN), ktoré sa stretlo s veľkou odozvou u občanov.   Ján Langoš sa narodil 2. augusta 1946 v Banskej Bystrici. Absolvoval štúdium na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT, dnes STU) v Bratislave. Do roku 1989 pracoval najprv na Správe diaľkových káblov v Bratislave, potom v Tesle Piešťany a nakoniec ako experimentálny fyzik v Ústave technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave. Od konca 70. rokov 20. storočia redigoval samizdatové časopisy. Spolu s Jánom Čarnogurským vydával prvý slovenský politický mesačník Bratislavské listy a v 80. rokoch minulého storočia bol jednou z kľúčových osobností slovenského disentu.

V rokoch 1990-1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) a od januára 1990 poslancom Slovenskej národnej rady (SNR). Ako člen Stálej konferencie občianskeho inštitútu (SKOI) kandidoval v parlamentných voľbách 1994 do Národnej rady (NR) SR za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). V rokoch 1994-2002 pôsobil ako poslanec NR SR. Po parlamentných voľbách v roku 1998 bol členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Federálnym ministrom vnútra ČSFR bol Ján Langoš v období od 27. júna 1990 do 2. júla 1992. V tejto funkcii sa v podstatnej miere zaslúžil o rekonštrukciu federálneho ministerstva a o zrušenie a rozpustenie Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Patril medzi zakladateľov a hlavných predstaviteľov Stálej konferencie Občianskeho inštitútu (SKOI). Od roku 1995 bol členom a dvakrát (1995 a 1997) ho zvolili za predsedu Demokratickej strany (DS).


Bojoval proti komunizmu a usiloval o odkrytie pravdy o ňom. Jeho úsilie vyvrcholilo v auguste 2002 schválením a v Zbierke zákonov SR vydaním tzv. zákona o pamäti národa. V apríli 2003 poslanci NR SR schválili Jána Langoša do funkcie predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN). Vo funkcii pôsobil do svojho skonu 15. júna 2006. Osudnou sa mu stala zrážka jeho auta s multikárou pri obci Drienovec v okrese Košice - okolie.

Z iniciatívy manželky, dcér a priateľov Jána Langoša založili nadáciu nesúcu jeho meno. Cieľom Nadácie Jána Langoša je pokračovať v jeho neúnavnom boji za pravdu, slobodu a demokraciu. Zároveň udeľuje medzinárodnú a národnú cenu Jána Langoša, ktorou chce podporiť a oceniť ľudí, ktorí preukázali občiansku odvahu pri obhajobe ľudských práv, práv menšín alebo pri obhajobe demokratických hodnôt v spoločnosti. Jej laureátmi sú tiež osoby, ktoré svojou činnosťou odhalili podstatnú historickú skutočnosť, alebo poukázali na zahalené miesto v novodobej histórii a prispeli tak k propagácii myšlienky slobody a obrany demokracie pred totalitnými režimami. Kandidátom na udelenie národnej, ale i medzinárodnej ceny Jána Langoša je aj osoba, ktorá vytvorila dielo významnej kresťanskej alebo filozofickej hodnoty.

V decembri 2010 minister vnútra SR Daniel Lipšic slávnostne odhalil pamätnú tabuľu Jána Langoša pred bývalou budovou Ústavu pamäti národa (ÚPN) na Námestí SNP v Bratislave.