Polemika v Slovenských pohľadoch na tému vlastnej kultúry v EÚ

Mesačník Slovenské pohľady (na literatúru, umenie a vedu) vyšiel cez prázdniny ako dvojčíslo (7 - 8). Autorkou vstupného materiálu je spisovateľka a literárna vedkyňa Mária Bátorová. Úvodník s názvom Kto to hovorí má polemický charakter.

Autorka v ňom polemizuje s názorom rakúskeho spisovateľa Roberta Menasseho, "že národy združené v EÚ by nemali trvať na vlastnej kultúre, (...) netrvať na vlastných tradíciách, na ničom vlastnom, v mene zachovania pokoja, lebo národ a národné kultúry sú len konštrukty..." atď. Tieto názory odzneli v Slovenskej televízii, kde ich šíriteľ bol ako hosť na Večeri s Havranom.

Rozsiahlu literárnohistorickú štúdiu Vajanského Kotlín a hlasisti pri príležitosti storočnice od smrti spisovateľa napísala Eva Fordinálová. Aj tento text má polemický charakter. Autorka v nej odmieta kritické hlasy voči tomuto dielu, ktoré odzneli v priebehu desaťročí. Práve naopak, upozorňuje na jeho pozoruhodné myšlienky a odkaz, ktorý aktuálne vystupuje na povrch práve v našej dobe.

Autorom druhej literárnovednej štúdie Indikátory priestoru v zbierkach Jána Motulku, s pregnantným rozborom jeho osobitej poetiky, je Jozef Brunclík. Literárnovednou štúdiou je aj text Miroslava Holečku K pocte prvého literáta slovenského pôvodu Gorazda. Autor v ňom reflektuje všetky epické i básnické texty, ktoré vznikli na počesť tohto nášho najstaršieho literáta. A nie je ich málo. Potvrdením tejto skutočnosti je aj najnovší básnický text Jaroslava Rezníka st. - Monument Gorazdovi, ktorý sprevádza štúdiu.


Slovenská epika je v čísle zastúpená ukážkami z nového historického románu Antona Hykischa o Jozefovi II. a jeho dobe Verte cisárovi a ukážkou z pripravovaného románu Maroša Bančeja Strážca kameňa, poviedkami Petra Holku (Neviditeľný muž), Medarda Slovíka (Tak ti poviem, Cingeľ a jeho kobyla), Viery Švenkovej (Pozri sa na svet) a žánrom literatúry faktu Slava Kalného Prípad Ferdinand Daučík.

Ukážkami zo svojej najnovšej básnickej tvorby sa predstavujú Ján Tazberík, Ireney Baláž, Martin Chudík a Hana Košková. Číslo prináša aj ukážku zo súčasnej slovenskej dramatickej tvorby. Je ňou úryvok z divadelnej hry Pauly Sabolovej Cesta k prezidentovi.

Beletrizovanú esej s názvom v azbuke "Soveršenno sekretno" o "slovenských stopách v sovietskych archívoch takmer po polstoročí" ako faktografickú kompozíciu pripravil Dušan Kerný. Rozsiahlu historizujúcu reportáž z dejín amerického mesta Bostonu, s dôrazom na tragédie vysťahovaleckých vĺn, napísal Marián Gešper.

Autorom recenznej eseje o knihe mladého maďarského historika Józsefa Demmela Ľudovít Štúr. Zrod moderného slovenského národa v 19. storočí, ktorá vyšla vlani v slovenskom preklade pod názvom Maďarská narácia o Štúrovi, je Tomáš Winkler. Je to kritická recenzia, v ktorej autor zdôrazňuje poplatnosť textu dnešným bulvarizujúcim tendenciám, čomu sa nedokážu vyhnúť ani seriózne sa tváriaci bádatelia. Napriek tomu, autor v závere konštatuje, že v knihe "je niekoľko tém, na ktoré sme v našej literatúre odpovede nenašli, pretože sme si také otázky vôbec nekládli".


Sociologickú štúdiu Sociálne aspekty práce napísala Andrea Lesková, autorom beletrizovanej "Úvahy o zberateľoch umenia" je Milan Vároš, širší biografický portrét o živote a tvorbe spisovateľa Jána Balka, tvorcu historických románov a literatúry pre deti, načrtol Ján Bábik. Rozhovor so súčasným dolnozemským básnikom Jánom Labáthom, rodákom z Báčskeho Petrovca, pri príležitosti jeho deväťdesiatin pripravila Etela Farkašová.

Veľká časť čísla je venovaná súčasnej slovenskej literatúre v Maďarsku. Úvodnú štúdiu k prezentácii autorov napísal Patrik Šenkár. V biografických skratkách predstavuje v nej súčasných najreprezentatívnejších slovenských spisovateľov v Maďarsku. Na nasledujúcich stranách potom nájdeme ukážky z ich tvorby. Sú to prozaici: Zoltán Barkányi Valkán, Ildika Fúziková, Michal Hrivnák, Oldřich Kníchal, Pavol Kondač a básnici Juraj Dolnozemský, Mária Fazekašová, Eva Fabianová, Imrich Fuhl, Gabriel Hattinger, Gabriel Kara, Alexander Kormoš, Juraj Marik a Gregor Papuček.

Podobným spôsobom je publikovaný aj blok o tvorbe súčasných slovenských autorov, žijúcich na východnom Slovensku, najmä v Košiciach. Vstupnú úvahu pod názvom Literáti z eastern zóny napísal Tibor Kočík. V bloku sú publikované ukážky z tvorby prozaikov Alfonza Lukačina, Štefana Lazorišáka, Martina Murzu a básnikov Jany Bodnárovej, Martina Vlada, Radovana Brenkusa, Jozefa Puchalu, Jána Petríka, Daniely Dubivskej a Roberta Hakalu.

Recenznú esej Radostná veda v esejach Etely Farkašovej (uverejnenú však mimo rámca recenznej rubriky) o jej knihe Prieniky a paralely napísal filozof Dalimír Hajko.

Číslo prináša aj nekrológ za prekladateľom - hispanistom Vladimírom Olerínym. V pravidelnej celoročnej ankete časopisu pri príležitosti 170. výročia jeho vzniku, sa vyjadrili básnici Jozef Čertík a Ladislav Šimon.