Erdogan je pripravený podpísať prípadné znovuzavedenie trestu smrti

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyjadril dnes pripravenosť schváliť opätovné zavedenie trestu smrti, ak o tom rozhodnú poslanci. Uviedol to v exkluzívnom rozhovore pre americkú televíziu CNN, prvom, ktorý poskytol médiám od neúspešného pokusu o vojenský prevrat z 15. júla.

"Ja ako prezident odsúhlasím akékoľvek rozhodnutie, ktoré vzíde z parlamentu," povedal Erdogan v interview, ktoré vo svojom prezidentskom paláci v Istanbule poskytol prostredníctvom tlmočníka reportérke CNN Becky Andersonovej.

Pozrite si aj video : rozhovor prezidenta Erdogana pre CNN
Erdoganove slová odzneli v súvislosti s výzvami jeho stúpencov požadujúcich popravenie organizátorov piatkového pokusu o prevrat. Ľudia sú podľa neho oprávnene rozhorčení a pýtajú sa, aký má zmysel sprisahancov roky zadržiavať a živiť vo väzení.

"Žiadajú, aby sa to ukončilo rýchlo, pretože (počas pokusu o prevrat) stratili príbuzných, susedov, deti... Musíme konať veľmi rozumne a citlivo," povedal prezident s tým, že v demokracii nemožno ignorovať požiadavky ľudí.

Prípadné znovuzavedenie trestu smrti však podľa Erdogana musia najskôr prediskutovať parlamentné opozičné strany vrátane opozície.

V rámci zásahov voči účastníkom prevratu boli zadržané tisíce osôb. V Turecku nikoho nepopravili od roku 1984 a trest smrti tam oficiálne zrušili v roku 2004 v rámci prístupového procesu s EÚ. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné vecí Federica Mogheriniová dnes varovala Turecko, že jeho členstvo v európskom bloku nebude možné, ak opätovne zavedie trest smrti.

Berlín 18. júla (TASR) - Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová vyzvala dnes tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, aby po zmarenom pokuse o štátny prevrat rešpektoval princípy právneho štátu.

Šéfka spolkovej vlády v dnešnom telefonáte s najvyšším tureckým predstaviteľom súčasne dôrazne poukázala na fakt, že Nemecko a Európska únia vehementne odmietajú trest smrti, ktorý je úplne nezlučiteľný so záujmom o členstvo v únii.

Informovala o tom tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na hovorcu nemeckej vlády.

Kancelárka opakovane ostro odsúdila pokus o puč v Turecku a vyjadrila tureckému prezidentovi sústrasť v súvislosti s množstvom obetí a zranených pri pokuse časti ozbrojených síl o štátny prevrat.

Berlín súčasne vyjadril značné znepokojenie nad vlnou zatýkaní a prepúšťaní v tureckej armáde, polícii a justícii.

Pozrite si aj video : rozhovor prezidenta Erdogana pre CNN

Čítajte aj WikiLeaks zverejní vyše 100 000 dokumentov o najmocnejších v Turecku



Stoltenberg: Po prevrate sa má turecká vláda dodržiavať princípy demokracie a právneho štátu

Za nevyhnutné označil dnes generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg, aby turecká vláda v situácii po zmarení vojenského prevratu v plnom rozsahu dodržiavala princípy demokracie a právneho štátu. Najvyšší predstaviteľ NATO to uviedol v telefonickom rozhovore s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.


Stoltenberg vyjadril v telefonáte solidaritu Turecku, ktoré, ako formuloval, je váženým členom NATO. Odsúdil zmarený pokus o štátny prevrat v krajine a privítal angažovanosť tureckých občanov na strane demokracie.
Jagland: Absolútny nemôže trest aplikovať žiadna z členských krajín Rady Európy

Turecko nemôže ako členská krajina Rady Európy (RE) obnoviť trest smrti. V rozhovore pre internetové vydanie nemeckého denníka Der Tagesspiegel to uviedol generálny tajomník RE Thorbjörn Jagland.


Podľa jeho slov nemôže absolútny trest aplikovať žiadna z členských krajín RE. Turecko je navyše, ako pripomenul Jagbland, nielen signatárom Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale ratifikovalo aj jeho dodatkové protokoly č.6 a 13, čím potvrdilo, že za akýchkoľvek okolností odmieta trest smrti.

V podobnom duchu sa v Štrasburgu vyjadril aj hovorca RE Daniel Höltgen, ktorý podčiarkol, že trest smrti je nezlučiteľný s členstvom v RE. Súčasne pripomenul, že Bielorusko, kde jestvuje absolútny trest, práve kvôli nemu nie je členom RE.
Kerry: Členstvo Turecka v NATO by mohlo byť ohrozené

Brusel 18. júla (TASR) - Americký minister zahraničných vecí John Kerry dnes varoval, že členstvo Turecka v NATO by mohlo byť ohrozené, ak sa Ankara nebude pridŕžať demokratických princípov a právneho poriadku pri odvetných opatreniach po víkendom pokuse o vojenský prevrat v krajine. Informoval o tom denník The Washington Post.


"NATO má tiež požiadavku rešpektovania demokracie," vyhlásil Kerry na spoločnej tlačovej konferencii s vysokou predstaviteľkou Európskej únie pre zahraničnú politiku Federicou Mogheriniovou v Bruseli, ktorá vyzvala Turecko, aby nepopravilo osnovateľov piatkovej vojenskej vzbury.

Šéf americkej diplomacie upozornil, že NATO preverí konanie tureckej vlády. "Evidentne bolo zatknutých mnoho ľudí, a to veľmi rýchlo. Miera ostražitosti a kontroly bude počas nasledujúcich dní značná. Dúfam, že budeme môcť konštruktívne predísť nepatričným krokom," dodal Kerry.

Téma piatkového pokusu o vojenský prevrat v Turecku zmenila rutinný míting Rady EÚ na krízový manažment, konštatuje denník. Prakticky každý diplomat prítomný na stretnutí vyjadril znepokojenie nad vývojom tamojšej situácie - nad zatýkaním tisícov sudcov a členov ozbrojených síl.
Ankara 18. júla (TASR) - Turecké ministerstvo vnútra po piatkovom pokuse o vojenský prevrat prepustilo takmer 9000 zamestnancov. Oznámila to agentúra DPA s odvolaním sa na správy tureckých štátnych médií.

Ministerstvo celkovo ukončilo pracovný pomer s 8777 zamestnancami, medzi ktorými je i 30 guvernérov. Mimo služby boli postavené tisíce príslušníkov klasickej a vojenskej polície a pobrežnej stráže.

Zadržali aj vojenských predstaviteľov

Turecké úrady okrem toho zadržali a predviedli na výsluch 103 generálov a admirálov. V 41 prípadoch bola nariadená väzba pred začiatkom súdneho procesu.

Medzi zadržanými je aj bývalý veliteľ vojenského letectva Akin Öztürk, ktorého turecké úrady označili za vodcu junty stojacej za pokusom o prevrat.

Štát dnes nariadil všetkým zamestnancom verejnej správy, aby okamžite ukončili svoje dovolenky a vrátili sa do práce. Opatrenie sa týka viac ako troch miliónov zamestnancov, uviedla agentúra DPA.

Neúspešný pokus o prevrat v noci z 15. na 16. júla si vyžiadal viac ako 200 mŕtvych a 1400 zranených. Turecká vláda označuje za jedného z hlavných organizátorov prevratu moslimského duchovno Fehtullaha Gülena, ktorý žije v exile v USA. Gülen však akúkoľvek spojitosť s piatkovým pučom odmieta.