M. HVORECKÝ: Dunaj bude ešte spoluvytvárať našu európsku identitu

Obdiv k dunajskému veľtoku prejavil spisovateľ Michal Hvorecký aj vo svojej tvorbe. Druhej najväčšej rieke v Európe sa venoval v románe Dunaj v Amerike (2010, Marenčin PT). Priniesol v ňom príbeh Martina Roya, prekladateľa krásnej literatúry, ktorý sa rozhodne pre kariéru výletného manažéra lode na plavbe po Dunaji. Priblížiť rieku sa mu podarilo natoľko, že čitatelia pociťovali potrebu plaviť sa po Dunaji a byť na miestach, ktoré sú v knihe zaujímavo popísané. V rozhovore pre TASR Hvorecký priznal autobiografické črty románu, ktorý sa zrodil do istej miery z núdze. "Hľadal som spôsob živobytia, ktoré by mi umožňovalo zostať naďalej v slobodnom povolaní a zároveň si zarábať na život a písanie. Môj blízky kamarát mal skúsenosť s prácou na lodi a navrhol mi, či by som nechcel skúsiť pracovať na dunajských lodiach," vysvetlil spisovateľ.

Keďže musel splácať hypotéku na jednoizbový byt v Bratislave a nemal dosť úspor ani príjmov, vystriedal množstvo rôznych povolaní. Vyskúšal si prácu pomocného kuchára v reštaurácii, umýval riady, predával v supermarkete, lepil plagáty a organizoval podujatia s alternatívnou hudbou. A dva roky pracoval aj na Dunaji. "Dvoj- až trojtýždňové turnusy som trávil na veľkých turistických lodiach, aké možno vidieť v dunajskom prístave. Absolvoval som veľa ciest hlavne po hornom, ale aj na dolnom Dunaji do Rumunska," dopĺňa autor. "Bol som manažér plavby, dohliadal som na to, aby program cestujúcich na palube aj na súši dokonale fungoval," približuje Hvorecký svoju prácu pre cestujúcich dôchodcov v plávajúcom hoteli na Dunaji. "Bola to pre mňa obrovská škola života v dobrom aj zlom. Naučilo ma to veľkej pokore. Skúsenosti som spracoval do knižky," prezradil spisovateľ, ktorému však zážitky s americkými pasažiermi výletnej lode Dunaj neznechutili, naopak, zamiloval si ho ešte viac. "Denne chodievam k rieke, či som v Budapešti, Novom Sade alebo v Linzi, keď vidím Dunaj, viem, že som doma."

Kniha Dunaj v Amerike vyšla v roku 2012 aj v nemčine (vyd. Tropen/Klett-Cotta). Jej hrdinovia Martin a Mona sa spoznali v Bratislave ako deti a ich životy spojila rieka. Ako dospelí sa po rokoch znova stretnú na luxusnej lodi plnej Američanov, ktorá sa plaví z Regensburgu do delty Dunaja v Rumunsku. Dvadsať dní a takmer 3000 km, od Čierneho lesa po Čierne more, mladý muž a jeho osudová žena verzus 120 starých ľudí. Román neprináša len príbeh o láske, ktorá stála na vode, je tiež paródiou masovej turistiky. "Je to moje vyrovnanie sa s fenoménom masovej turistiky a vôbec turistického priemyslu, ktorý vnímam kriticky. Bol to zážitok s tým najdrsnejším americkým kapitalizmom, pretože tá firma, ako o tom píšem v knihe, postupovala brutálne," dopĺňa autor.

Hvorecký vo svojom dobrodružnom cestopise dokazuje svoj veľmi blízky vzťah k Dunaju, ktorý si pestuje od detstva. "Vyrastal som čiastočne v Starom Meste a Dunaj bol pre mňa veľmi obľúbenou adresou aj z petržalskej aj staromestskej strany. Mal som rád i Propeler," poznamenal spisovateľ, ktorý zvlášť obľubuje balkánsky Dunaj. "Mám ho rád aj ako motív v umení, ako motív v tvorbe, či už v hudbe, alebo literatúre, existuje veľmi veľa námetov, ako bol Dunaj spracovávaný, je to pre mňa asi osudová rieka."

Podľa Hvoreckého Dunaj vždy zohrával kľúčovú úlohu v našich dejinách. "Je to večná hranica, ktorá doteraz rozdeľuje svet, či už na juh a sever, alebo hlavne na západ a východ. Veľká rieka monarchie, tepna Rakúsko-Uhorska doteraz veľmi výrazne spoluurčuje to, v akej civilizácie žijeme dnes, a myslím si, že jeho význam bude aj ďalej stúpať. Stále viac sa hovorí o dunajskej stratégii a rozvoji tohto regiónu, lebo je tam ešte obrovský potenciál. Dunaj bude ešte spoluvytvárať našu európsku identitu a náš ďalší vývoj," tvrdí spisovateľ. V románe Dunaj v Amerike po prvý raz podrobnejšie spomína aj cestu parníka Pentcho, ktorý zachránil veľkú skupinu bratislavských Židov a o ktorom teraz napísal samostatnú knihu Jaro Rihák.