SPF: Postup fondu pri reštitúcii kritizovanej SaS bol v súlade so zákonom

Postup pri reštitúcii kritizovanej opozičnou stranou SaS bol v súlade so zákonom 503 z roku 2003. Podľa prechodného ustanovenia paragrafu 8c sa rokovania o výzvach oprávnených osôb doručených do 28. februára 2011 majú dokončiť podľa predpisov účinných do 1. marca 2011, v zmysle ktorých je možné oprávnenej osobe poskytnúť náhradné pozemky aj v susednom okrese. Uviedol to hovorca Slovenského pozemkového fondu (SPF) Martin Kormoš v reakcii na brífing predstaviteliek SaS Lucie Ďuriš Nicholsonovej a Jarmily Halgašovej o tom, že SPF pridelil v rámci reštitúcií za záhrady v Levoči pôdu aj vo Vysokých Tatrách.

Podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) v stredu upozornila, že za 5,7 hektára pozemkov skonfiškovaných za bývalého režimu v Levoči priznal SPF reštituentom náhradné pozemky v objeme 200 hektárov. Časť z náhradnej pôdy sa pritom nachádza vo Vysokých Tatrách, napríklad v obci Vrbov neďaleko minerálneho prameňa, či na trase budúcej rýchlostnej cesty z Kežmarku do Popradu. Väčšinu z týchto zmlúv podľa Nicholsonovej podpisovala súčasná ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) ešte ako šéfka SPF, posledné dve zmluvy podpísal v roku 2017 jej nástupca na tomto poste.

Ako SPF v reakcii uviedol, keďže predmetný reštitučný nárok bol uplatnený pred týmto termínom, na plnenie tohto nároku sa vzťahujú reštitučné predpisy v znení účinnom do februára 2011, podľa ktorých je možné oprávnenej osobe poskytnúť náhradné pozemky aj v susednom okrese.

„Vzhľadom na veľmi vysokú hodnotu reštitučného nároku oprávnených osôb (Ernest Kahanec a Karin Kahancová, pozn. TASR), ktorý bol priznaný v katastrálnom území (KÚ) Levoča (191.585,34 eur), SPF nemohol vydať celú výmeru náhradných pozemkov v pôvodnom KÚ, nakoľko by týmto spôsobom vznikol nedostatok výmery náhradných pozemkov pre iné oprávnené osoby v tomto katastrálnom území. Podľa v tom čase dostupných informácií bolo potrebné v tom čase riešiť v KÚ Levoča ešte 250 až 300 ha poľnohospodárskej pôdy. Okrem pôvodného KÚ Levoča boli preto predmetnom reštitučných plnení aj pozemky v iných katastrálnych územiach okresu Levoča (Dravce, Spišské Podhradie, Vyšné Repaše, Domaňovce). Po preverení možností riešenia nároku v ďalších katastrálnych územiach tohto okresu boli oprávneným osobám poskytnuté aj pozemky nachádzajúce sa v katastrálnych územiach susedného okresu Kežmarok, vrátane KÚ Vrbov a Veľká Lomnica,“ spresnil pozemkový fond.

„K námietkam týkajúcim sa výmery náhradných pozemkov uvádzame, že zákonný limit pozemkov, ktorý je možné vydať oprávneným osobám, je 150 hektárov pre jednu oprávnenú osobu. V danom prípade išlo o plnenie pre dve oprávnené osoby, každej z nich bolo poskytnutých asi 92 ha pozemkov. Výmera náhradných pozemkov s nižšou bonitou kompenzovala veľmi vysokú bonitu pôvodných pozemkov oprávnených osôb, z ktorej plynula aj vysoká hodnota reštitučného nároku,“ spresnil SPF.

K oceňovaniu reštitučných nárokov a náhrad SPF uviedol, že pôvodné pozemky, ako aj náhradné pozemky sa podľa jedného cenového predpisu, teda vyhlášky Ministerstva financií a cien SR číslo 289 z roku 1990, oceňujú už viac ako 27 rokov, odkedy bol prijatý prvý reštitučný zákon číslo 229 z roku 1991. „Tým je zabezpečené, aby reštituentom bola poskytnutá náhrada, ktorej hodnota zodpovedá hodnote pôvodného majetku v čase, kedy tento majetok prešiel na štát. Oceňovanie pôvodných a náhradných pozemkov podľa rôznych cenových predpisov by bolo v rozpore s podstatou a účelom reštitúcií, ktorým je zmiernenie majetkových krívd občanov,“ dodal pozemkový fond.

Nicholsonová na brífingu opísala celý sled udalostí týkajúcich sa tejto reštitúcie. V roku 2004 bol podľa jej slov priznaný súrodencom Kahancovým reštitučný nárok za ich skonfiškované pozemky, záhradu v Levoči s plochou 5,7 hektára. Keďže za tieto pozemky nechceli peniaze, požiadali SPF o náhradnú pôdu.