Lapšanský: Bezzubý zákon o neprimeraných obchodných podmienkach nahradí nový

Novela zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, by mala vstúpiť do platnosti od začiatku budúceho roka. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré novelu zákona pripravuje, je v súčasnosti v štádiu príprav na rozporové konania.

„Máme 220 zásadných pripomienok k návrhu novely zákona č. 362. Predpokladám, že do zhruba 14 dní sa začnú rozporové konania, ktoré budú trvať štyri až šesť týždňov. Počítame s tým, že zákon bude prijatý na prelome prvého a druhého polroka, účinný by mal byť od 1. januára 2019,“ informoval šéf sekcie potravinárstva a obchodu ministerstva pôdohospodárstva Milan Lapšanský.

Podľa ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej pripravoval rezort novelu zákona spoločne s prvovýrobcami, spracovateľmi, informovaní však boli aj obchodníci. „Mali možnosť vyjadriť sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Prišlo veľa pripomienok, gro je však od dvoch konkrétnych subjektov,“ povedala Matečná. Podľa jej slov platí v súčasnosti zákon č. 362 z roku 2014. „Už vtedy sa začalo hovoriť o neprimeraných obchodných podmienkach. Slovensko nie je jediná krajina, ktorá má legislatívu v predstihu pred európskou. V súčasnosti je 20 krajín, ktoré majú túto legislatívu a nimi sme sa aj my inšpirovali,“ povedala Matečná.

Znenie terajšieho platného zákona dokážu niektoré subjekty ľahko obchádzať, tvrdí Lapšanský. „Majú veľmi kreatívnu tvorbu spôsobov ako obísť zákon, veľmi dobrých poradcov zo strany právnikov a účtovníkov. Aktuálna podoba kontrolných mechanizmov je neúčinná a platný zákon je bezzubý,“ zhodnotil. Novela zákona by mala obsahovať generálnu klauzulu, ktorá umožní postihovať nielen v zákone presne zadefinované nekalé obchodné praktiky, ale aj všetky ostatné, ktoré budú napríklad na faktúrach inak pomenované. „Toto dnešný zákon nedokáže,“ potvrdil Lapšanský.

Novela zákona by mala výrazne rozšíriť právomoci kontrolórov a ohraničiť maximálnu výšku zliav či bonusov. „Tiež by malo byť jasné, kto sa môže na obchode priživovať. V súčasnosti je veľa tretích subjektov, ktoré reálne obchod nerobia, no zo systému inkasujú a peniaze sa naspäť do systému nevracajú,“ povedal Lapšanský.

Tlakom obchodných reťazcov na znižovanie cien pod výrobné náklady sú najviac ohrození pekári a mlynári, ktorí sú od reťazcov existenčne závislí. „Dlhodobo sa usilujeme presadiť zákaz predaja pod ekonomicky oprávnené náklady, aby sme nepredávali so stratou. Novela zákona navrhuje zákaz predaja pod výrobné náklady, zatiaľ však nepoznáme presnú definíciu pojmu výrobné náklady, o tom ešte budeme diskutovať,“ povedal riaditeľ pekárenskej divízie Penam Slovakia Vladislav Baričák.