G7 chce podporiť hospodársky rast, lídri pohrozili Rusku sankciami

Lídri siedmich veľkých priemyselne rozvinutých krajín zo skupiny G7 chcú oživiť slabý globálny rast novou iniciatívou. V závere svojho summitu v Japonsku dnes súčasne prisľúbili, že budú riziká pre globálny rast, zahŕňajúce priame ohrozenie medzinárodného poriadku teroristickými útokmi, násilným extrémizmom a prúdením migrantov, riešiť "spoločne".

Na riešenie problémov, vytváranie pracovných miest a posilňovanie dôvery v neistých časoch by mali byť flexibilne využité všetky prostriedky, vrátane rozpočtových, finančnopolitických a štrukturálnych opatrení, uviedli predstavitelia G7 v záverečnom vyhlásení summitu.

V tejto snahe je podľa vyhlásenia potrebné zohľadniť podmienky v jednotlivých krajinách. Lídri však vo svojej "iniciatíve z Ise-Šimy" tiež zdôraznili, že musí byť zvýšené aj úsilie o "privedenie zadlženia na trvalo udržateľnú úroveň". Za kľúčové faktory zaťažujúce dosahovaný i potenciálny rast označili slabý dopyt a neriešené štrukturálne problémy.

Informovali o tom agentúry DPA a AP.

V boji proti terorizmu chcú krajiny G7 pomôcť Iraku finančnou injekciou vo výške 3,2 miliardy eur. Nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že táto pomoc je zameraná aj na boj proti príčinám úteku Iračanov z krajiny.

Merkelová tiež oznámila, že účastníci summitu sa uzniesli na početných "akčných plánoch" - okrem iného v oblastiach boja proti korupcii, terorizmu, počítačovým útokom, ako aj zlepšenia zdravia v podobe stratégií proti epidémiám prekračujúcim hranice.

V záverečnom vyhlásení sa neočakávane objavila aj zmienka o referende o členstve Británie v Európskej únii. Ak by sa v ňom Briti vyslovili za odchod z EÚ, tzv. brexit, išlo by o "vážnu hrozbu" pre hospodársky rast v celosvetovej relácii, varovali lídri G7.

Rusku okrem toho pohrozili ďalšími sankciami v súvislosti s krízou na Ukrajine. V komuniké oznámili, že doterajšie sankčné opatrenia ostanú v platnosti do úplnej realizácie mierových dohôd z Minska.

"Sankcie môžu byť zmiernené, ak Rusko tieto záväzky splní," citovala z vyhlásenia DPA. "Avšak sme tiež pripravení pristúpiť k ďalším reštriktívnym opatreniam,... ak si to bude konanie (Ruska) vyžadovať."

G7 zahŕňa Britániu, Francúzsko, Japonsko, Kanadu, Nemecko, Spojené štáty a Taliansko. Na summitoch skupiny sa zúčastňuje aj EÚ.

Lídri G7 vyjadrili obavy nad aktivitami v Juhočínskom mori a vyzvali na mier

Lídri siedmich veľkých priemyselne rozvinutých krajín zo skupiny G7 vyjadrili dnes obavy nad čoraz trúfalejšími a priebojnejšími aktivitami Číny vo Východočínskom a Juhočínskom mori. Skupina G7 znova varovala pred jednostrannými pokusmi zmeniť situáciu a zdôraznila, že je dôležité vyriešiť územné spory mierovo.

V deklarácii na záver výročného summitu v japonskom turistickom stredisku Ise-Šima lídri G7 vyzvali na regionálnu a medzinárodnú spoluprácu v uplatňovaní slobody plavby v regionálnych moriach, ako aj na spoluprácu vo využívaní oceánu dlhodobo fungujúcim a udržateľným spôsobom. Informovala o tom dnes tlačová agentúra AP.

Čoraz výraznejšia, trúfalejšia prítomnosť námorných síl Číny v týchto vodách sa pokladá za nové, vynárajúce sa riziko vzniku prípadného konfliktu.

Výstavba umelých ostrovov v oblastiach Juhočínskeho mora, ktoré si nárokujú viaceré krajiny, nebola oficiálne v programe summitu G7, ale predstavitelia naznačili, že je to znepokojujúca záležitosť. Jednotlivé oblasti Juhočínskeho mora si totiž nárokujú aj Vietnam, Filipíny, Brunej či Malajzia.

V sporných oblastiach Juhočínskeho mora, kde sa predpokladajú bohaté náleziská ropy a zemného plynu, vybudovala Čína niekoľko umelých ostrovov na mieste koralových útesov tak, že na útesy navŕšila piesok.

Lídri G7 pohrozilli Rusku

redstavitelia siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta (G7) v záverečnej deklarácii zo stretnutia v japonskej Ise-Šime konštatovali, že chcú priviesť Rusko k tomu, aby prispelo k vyriešeniu krízy na východe Ukrajiny.

"Ak to bude potrebné, sme pripravení prijať ďalšie reštriktívne opatrenia, aby sme zvýšili náklady Ruska," upozorňujú v deklarácii. Súčasné hospodárske akcie voči Rusku sa zrušia len v prípade, ak sa dôsledne splní obsah Minskej mierovej dohody.

Rusko vylúčili zo skupiny G8 v roku 2014 za anexiu Krymu. Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová uviedla, že sankcie sú spojené so splnením podmienok z Minska. G7 však žiada od Kyjeva, aby zmeny urobil aj on. Ukrajina musí uskutočniť ďalšie reformy.

Merkelová hodnotila japonský summit ako úspech. Opačný názor majú početné rozvojové organizáciu. Pokladajú ho za ďalšie zlyhanie svetových ekonomických veľmocí. Stretnutie podľa nich neodpovedalo dostatočne na humanitárnu krízu vo svete a potrebu pomoci rozvojovej časti sveta.

Summit sa venoval aj expanzii Číny v Pacifiku a hľadaniu vinníka za skrytú vojnu ich centrálnych bánk, aby dosiahli čo najpriaznivejší kurz svojich mien. Japonci pohrozili, že ak sa situácia nebude stabilizovať, začnú intervenovať proti vlastnej mene.