BUGÁR: V parlamente máme stranu, ktorá popiera holokaust a SNP považuje za niečo zlé

Národ, ktorý si nepripomína svoju minulosť, nemá budúcnosť, národ, ktorý sa nevie alebo nechce z minulosti poučiť, môže skončiť, uviedol podpredseda parlamentu Béla Bugár na otvorení výstavy fotografií z deportácie Židov počas 2. svetovej vojny v Národnej rade SR. „Holokaust je jedno zverstvo, ktoré spôsobili ľudia v 20. storočí. Je veľmi dôležité, aby sme na to nezabudli,“ povedal Bugár.

Podpredseda parlamentu zdôraznil, že holokaust na Slovensku sa nezačal odsunom Židov do koncentračných táborov, ale protižidovskou propagandou a prijatím židovských kódexov. Išlo o vládne nariadenie prijaté v roku 1941, ktoré obsahovalo súbor protižidovských predpisov. „To je najväčšie upozornenie zo strany minulosti, aby sme boli veľmi pozorní a obozretní, keď sa deje niečo, čo momentálne nepovažujeme za veľkú hrozbu, ale v budúcnosti to môže byť oveľa horšie, ako to dnes vnímame,“ konštatoval Bugár.

Upozornil na nárast extrémizmu v celej Európe. „Aj u nás v parlamente máme stranu, ktorá popiera holokaust a SNP považuje za niečo zlé. Preto je najväčšou zodpovednosťou nás politikov a nielen nás to, aby sme nezabudli na to, ako sa to začalo a nezabudli na to, že každý máme svoj diel zodpovednosti za to, čo sa bude na Slovensku diať,“ uzavrel Bugár.

Deportácie 70-tisíc Židov zo Slovenska sú jedným z najtragickejších momentov druhej svetovej vojny

Štátna tajomníčka ministerstva vnútra Denisa Saková deportácie 70-tisíc Židov zo Slovenska považuje za jeden z najtragickejších momentov druhej svetovej vojny. „Žiaľ, aj po 71 rokoch od ukončenia 2. svetovej vojny sa v našej spoločnosti objavujú myšlienky, ktoré sympatizujú so všetkými vazalmi tretej ríše a musím povedať, že ministerstvo vnútra ako garant bezpečnosti a ústavného poriadku bude všetky tieto myšlienky, ktoré stáli za vznikom tretej ríše a spôsobili 2. svetovú vojnu, vo všetkej možnej miere v rámci zákona potláčať,“ konštatovala Saková.

Nie všetko, čo sme urobili, je správne

„Je to o národnej historickej sebareflexii. Dokázať si priznať, že nie všetko, čo sme urobili, je správne a vedieť sa poučiť z takých udalostí, ako bol napríklad holokaust, alebo prenasledovanie ľudí s inými názormi,“ povedal riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev. Podľa neho o týchto veciach treba otvorene hovoriť. Kolaboráciu slovenského štátu s Nemeckom za druhej svetovej vojny považuje Mičev za čiernu škvrnu v dejinách slovenského národa. „Každý, kto velebí slovenský vojnový štát, by si mal položiť otázku. Kto je hrdina? Ten, kto súhlasí s príchodom cudzej armády, aby okupovala jeho krajinu, alebo ten, kto zoberie zbraň a bráni vlastné územie pred okupáciu?“ vysvetlil Mičev.

Vládna moc podľa jeho slov jasne vedela, čo budú nacisti robiť, keď sa dostanú na územie Slovenska. „Boli stovky listov od vojakov slovenskej armády, kde vojaci upozorňujú na to, že nacisti vyvražďujú Židov, vyvražďujú civilné obyvateľstvo, vedeli presne, čo bude nasledovať a súhlasili s príchodom nemeckých vojenských jednotiek,“ dodal. Riaditeľ Múzea SNP si myslí, že musíme hovoriť o zverstvách, ktoré sa diali v koncentračných táboroch a o tom, že na vyvražďovaní a smrti 70-tisíc slovenských občanov židovskej národnosti mala podiel aj vtedajšia slovenská politická elita.

Mladých Mičev vyzval, aby volili rozumom a nielen citom. „Keď sa niekto prezlečie z hnedej uniformy do zeleného trička, neznamená to, že sa zmenil. Fašista zostáva fašistom,“ uzavrel Mičev.