Výročie oslobodenia Žiliny pripomínala aj ukážka bojov v Stráňavách
Program pripravilo mesto Žilina a Kluby vojenskej histórie Polom a Svoboda spolu s partnermi.
Symbolickou ukážkou bojov z druhej svetovej vojny v Stráňavách, pochodom vojenských jednotiek Žilinou či prezentáciou armád si na Hlinkovom námestí dnes pripomína verejnosť 71. výročie oslobodenia mesta. Program pripravilo mesto Žilina a Kluby vojenskej histórie (KVH) Polom a Svoboda spolu s partnermi.
"Dnešná akcia mala pripomínať oslobodenie Žiliny 30. apríla 1945 jednotkami 3. Československej samostatnej brigády, ktorá bola súčasťou 1. Československého armádneho zboru. Ten sa už v tom období pod vedením generála Karla Klapálka prebíjal zo stredného Slovenska na Moravu. Vojaci vtedy prešli Veľkú a Malú Fatru a aj keď bol apríl, v horách mrzli. Na konci mesiaca, 26. a 27. apríla, zostúpili z vrcholu Malej Fatry a začali sa prebíjať smerom k Žiline," uviedol pre TASR Milan Kopecký, člen KVH 4. prápor úderný. Priblížil, že jeden z väčších bojov sa uskutočnil vo Višňovom, ktorý práve symbolická ukážka v podaní KVH Svoboda a Polom pripomenula.
Podujatie spojené s prechodom hrebeňom Malej Fatry a ukážkou bojov absolvovali KVH po prvý raz. "Prechod bol dosť náročný, ocenili sme výkon našich vojakov, ktorí museli ručne alebo za pomoci hospodárskych zvierat vyvliecť všetky zásoby, muníciu aj ťažké zbrane, pretože nemecká obrana v Malej Fatre spočívala v tom, že Nemci ustúpili trochu do pozadia a držali zadné výšiny nad žilinskou kotlinou, tým bolo znemožnené československým vojenským jednotkám použiť ich vlastné delostrelectvo," ozrejmil Juraj Vanovčan, desiatnik z roty autonácvikov. Boje boli podľa jeho ďalších slov veľmi ťažké, bojovalo sa dva týždne a armádny zbor tam stratil 1300 vojakov. "Pre porovnanie, pri Liptovskom Mikuláši stratil 4000 vojakov, na Dukle 6500," doplnil.
Nadšenci z KVH vo štvrtok 28. apríla vystúpili na hrebeň Malej Fatry z Martina, pokračovali smerom na sedlo Javorina a popod vrch Polom prešli do Stráňav. V piatok 29. apríla a v noci nadnes potom prebiehala takzvaná živá história. "Československé jednotky boli ubytované v obci Stráňavy, nemecké vo Višňovom. Snažili sme sa napodobniť istým spôsobom skutočný život jednotiek na fronte. Každá strana mala svoj funkčný štáb, mala svoju poľnú kuchyňu. Vojaci sa museli zakopávať, dlho sa nudili, potom zase čelili útoku. Hovorí sa, že vojna je obdobie dlhej nudy prerušovanej chvíľkami čistej hrôzy," uzavrel Vanovčan.
Po rekonštrukcii bojov sa vojenské jednotky presunuli Žilinou na Hlinkovo námestie, kde si armády môže verejnosť prezrieť do 17.00 h.
"Dnešná akcia mala pripomínať oslobodenie Žiliny 30. apríla 1945 jednotkami 3. Československej samostatnej brigády, ktorá bola súčasťou 1. Československého armádneho zboru. Ten sa už v tom období pod vedením generála Karla Klapálka prebíjal zo stredného Slovenska na Moravu. Vojaci vtedy prešli Veľkú a Malú Fatru a aj keď bol apríl, v horách mrzli. Na konci mesiaca, 26. a 27. apríla, zostúpili z vrcholu Malej Fatry a začali sa prebíjať smerom k Žiline," uviedol pre TASR Milan Kopecký, člen KVH 4. prápor úderný. Priblížil, že jeden z väčších bojov sa uskutočnil vo Višňovom, ktorý práve symbolická ukážka v podaní KVH Svoboda a Polom pripomenula.
Podujatie spojené s prechodom hrebeňom Malej Fatry a ukážkou bojov absolvovali KVH po prvý raz. "Prechod bol dosť náročný, ocenili sme výkon našich vojakov, ktorí museli ručne alebo za pomoci hospodárskych zvierat vyvliecť všetky zásoby, muníciu aj ťažké zbrane, pretože nemecká obrana v Malej Fatre spočívala v tom, že Nemci ustúpili trochu do pozadia a držali zadné výšiny nad žilinskou kotlinou, tým bolo znemožnené československým vojenským jednotkám použiť ich vlastné delostrelectvo," ozrejmil Juraj Vanovčan, desiatnik z roty autonácvikov. Boje boli podľa jeho ďalších slov veľmi ťažké, bojovalo sa dva týždne a armádny zbor tam stratil 1300 vojakov. "Pre porovnanie, pri Liptovskom Mikuláši stratil 4000 vojakov, na Dukle 6500," doplnil.
Nadšenci z KVH vo štvrtok 28. apríla vystúpili na hrebeň Malej Fatry z Martina, pokračovali smerom na sedlo Javorina a popod vrch Polom prešli do Stráňav. V piatok 29. apríla a v noci nadnes potom prebiehala takzvaná živá história. "Československé jednotky boli ubytované v obci Stráňavy, nemecké vo Višňovom. Snažili sme sa napodobniť istým spôsobom skutočný život jednotiek na fronte. Každá strana mala svoj funkčný štáb, mala svoju poľnú kuchyňu. Vojaci sa museli zakopávať, dlho sa nudili, potom zase čelili útoku. Hovorí sa, že vojna je obdobie dlhej nudy prerušovanej chvíľkami čistej hrôzy," uzavrel Vanovčan.
Po rekonštrukcii bojov sa vojenské jednotky presunuli Žilinou na Hlinkovo námestie, kde si armády môže verejnosť prezrieť do 17.00 h.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál TASR, Foto: TASR
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Pellegrini zablahoželal novému pápežovi, toto si želá
DNES - 19:43Domáce
Prezident SR si želá, aby novozvolený Svätý otec bol dobrom a autoritou pre celý svet.
Demokrati: Deň víťazstva nad fašizmom je spomienkou i výzvou
DNES - 17:41Domáce
Predstavitelia mimoparlamentnej strany Demokrati si pripomenuli Deň víťazstva nad fašizmom položením kytice k Hrobu neznámeho vojaka v Bratislave.
Vo štvrtok večer sa vo viacerých mestách konajú opozičné zhromaždenia
DNES - 17:18Domáce
Opozícia pripomína, že 8. máj je dňom víťazstva nad fašizmom a oslavou mieru, ktorý priniesla spolupráca európskych krajín.
Šimkovičová: Odkaz výročia je najmä v súčasnosti mimoriadne silný
DNES - 17:03Domáce
Ministerka kultúry upozornila na dôležitosť uchovávania historickej pamäte.
Veterán Vladimír Strmeň skonštatoval, že vojna je najväčšie zlo
DNES - 16:55Domáce
Vojna je to najväčšie zlo v dejinách ľudstva, skonštatoval vojnový veterán Vladimír Strmeň.
Vosveteit.sk
