Turecký súd zrušil rozsudky nad 275 odsúdenými v kauze Ergenekon

Turecký najvyšší odvolací súd zrušil dnes rozsudky nad 275 osobami odsúdenými za prípravu sprisahania, ktorého cieľom malo byť zosadenie proislamskej vlády vtedajšieho premiéra Recepa Tayyipa Erdogana. Dnešné rozhodnutie súdu otvára cestu k obnoveniu súdneho procesu a možnému oslobodeniu obvinených, uviedla agentúra AP.

Medzi odsúdenými v tomto prípade bol aj bývalý náčelník generálneho štábu tureckej armády Ilker Basbug, ale aj mnohí iní armádni dôstojníci, právnici, vysokoškolskí učitelia či novinári. Boli obvinení z členstva v tajnej sekulárnej ultranacionalistickej organizácii nazvanej Ergenekon, ktorá sa údajne v rokoch 2003-04 snažila pripraviť zosadenia Erdogana, ktorý bol vtedy ministerským predsedom a teraz je tureckým prezidentom.

Odvolací súd vo svojom dnešnom rozhodnutí poukázal na množstvo procesných chýb pri prerokúvaní kauzy. Súdu nižšej inštancie sa podľa nálezu odvolacieho súdu nepodarilo dokázať ani samotnú existenciu organizácie Ergenekon.

Podľa mediálnych zdrojov sa puč, ktorý armáda poprela, chystal už od roku 2003 a jedným z jeho cieľov bolo vyprovokovať napätú situáciu s Gréckom, s ktorým má Turecko komplikované vzťahy. Armáda zároveň údajne plánovala umiestniť bomby v mešitách a múzeách v Istanbule, aby tak vyvolala chaos, ktorý by umožnil spáchať v krajine vojenský prevrat.

Následný dlho sa ťahajúci súdny proces v kauze Ergenekon prispel k postupnému oslabeniu právomocí armády, ktorá bola v Turecku roky vnímaná ako garant sekulárnosti štátu. Verdikty boli vynesené v roku 2013. Súd vtedy malú časť obžalovaných zbavil viny, ostatní boli odsúdení na tresty väzenia.

Spomínaný generál Basbug a generál vo výslužbe Veli Küčük boli medzi tými, ktorí dostali doživotie. Na doživotie bol odsúdený aj novinár a spisovateľ Tuncay Özkan. Predseda malej ľavicovej Strany pracujúcich (IP) Dogu Perinček dostal trest 117 rokov väzenia. Prokuratúra žiadala doživotné tresty pre celkovo 64 obžalovaných.

Kauza Ergenekon je totiž v Turecku chápaná ako súčasť zápasu o vplyv medzi Erdoganovou vládnou Stranou spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktorá vznikla zo zrušenej proislamskej strany, a niekdajším sekulárnym vedením krajiny, v ktorom mala hlavné slovo armáda.