Černobyľ naďalej poukazuje na dôležitosť monitorovania rádioaktivity

Pripomenutie černobyľskej havárie umožňuje nielen diskutovať o historickom, politickom a zdravotnom kontexte nešťastia, ale poukazuje aj na dôležitosť a nevyhnutnosť funkčného a spoľahlivého radiačného monitoringu v súčasnosti. Na dnešnej tlačovej besede v Bratislave, ktorá sa týkala pripravovanej konferencie o 30. výročí havárie v černobyľskej jadrovej elektrárni, to uviedol generálny riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Martin Benko.

Pripomenul, že jadrové havárie nie sú len fenoménom histórie, k nešťastiam dochádza aj v súčasnosti. "Je preto pre nás priorita, aby naše monitorovacie systému poskytovali hodnoverné, neskreslené údaje o faktoroch, ktoré ovplyvňujú životné prostredie, vrátane nepretržitého online monitorovania rádioaktivity v prostredí," uviedol Benko. "Vďaka súčasným technológiám sme dnes schopní v priebehu desiatich minút dostávať a vyhodnocovať údaje zo všetkých 22 monitorovacích staníc na Slovensku," dodala špecialistka pre radiačný monitoring SHMÚ Terézia Melicherová. "Súčasťou vyhodnocovania je aj nepretržité informovanie okolitých štátov o stave rádioaktivity na našom území," dodala.

Pri téme historických súvislostí jadrovej havárie v Černobyle Melicherová pripomenula, že SHMÚ monitoroval stav rádioaktivity už viac ako dvadsať rokov pred nešťastím, ku ktorému došlo na území dnešnej Ukrajiny. "Motívom pre monitoring rádioaktivity boli skúšky jadrových zbraní v roku 1962," vysvetlila. V tejto súvislosti upozornila, že hodnoty rádioaktivity namerané v zrážkových vodách, boli v roku 1962 desaťkrát vyššie ako v roku 1986.

Po Černobyle boli na Slovensku najviac kontaminované oblasti, kde v čase prechodu rádioaktívnych más pršalo, teda na južnom Slovensku okresy Dunajská Streda, Lučenec, Komárno, Nitra a na strednom Slovensku okres Žiar nad Hronom a okolie Slovenskej Ľupče. Hodnoty žiarenia na našom území boli však, našťastie, veľmi nízke. "Celý príspevok černobyľskej havárie sa odhaduje na šesť percent dávky, ktorej je za rok vystavený človek vplyvom prírodného prostredia," uviedla Melicherová.

"V iných číslach sa hovorí o celkovej dávke 0,46 milisieverta, pričom v samotnom roku to bolo 0,26 a v ďalších rokoch 0,20 milisieverta, jednotky ionizujúceho žiarenia, bolo to hlboko pod limitnými dávkami," informoval Štefan Škulec, ktorý po černobyľskej tragédii pracoval v tíme vyhodnocujúcom údaje o rádioaktívnom žiarení po havárii. "Vzdušné prúdenie a počasie nad dotknutým územím Európy v období havarijných únikov z Černobyľu spôsobilo, že na území Československa sa nenaplnili žiadne scenáre s extrémnymi následkami," zdôraznil Škulec.

Podľa riaditeľa Sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa (ÚPN) Patrika Dubovského sa však aj v tomto prípade ukázala totalitná tvár komunistického režimu, ktorý verejnosť neinformoval o rozsahu a dôsledkoch havárie a nebezpečenstvo zľahčoval. "Tých, ktorí sa k tejto téme odvážili niečo povedať, režim stíhal za šírenie poplašnej správy," povedal Dubovský. O ignorovaní vážnosti celej situácie zo strany vládnucich špičiek svedčí podľa Dubovského i fakt, že keď pár dní po tragédii štartovali v Kyjeve cyklistické Preteky mieru, na ktoré z dôvodu havárie odmietla nastúpiť polovica cyklistov, medzi iným aj z krajín východného bloku, v československých dresoch nastúpilo osem pretekárov.

Černobyľská havária sa stala 26. apríla 1986 v atómovej elektrárni na Ukrajine (vtedy časť Sovietskeho zväzu). Ide o najhoršiu jadrovú haváriu v histórii jadrovej energetiky. V priebehu testu nového bezpečnostného systému vtedy došlo k prehriatiu a následne explózii reaktora a do vzduchu sa uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, východnú Európu a Škandináviu. Boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska.