Europoslanci sú za azylovú politiku EÚ, ktorá predvída aj kvóty

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) sa na dnešnom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu zhodli na tom, že centralizovaný azylový systém by Európskej únii umožnil lepšie zvládať prílev migrantov a žiadateľov o azyl.

Europoslanci v rámci nelegislatívneho uznesenia požadujú vytvorenie bezpečných a legálnych spôsobov vstupu občanov tretích krajín na územie EÚ bez toho, aby museli riskovať svoje životy a obracať sa na pašerákov.

EP poukázal na to, že súčasný azylový systém sa nedokáže vyrovnať s rastúcim počtom prichádzajúcich migrantov a vyzval na radikálnu reformu takzvaných dublinských pravidiel. Poslanci zároveň navrhli zriadenie centralizovaného systému zberu a rozdeľovania žiadostí o azyl, ktorého súčasťou by mohli byť aj kvóty pre každý členský štát EÚ.

Tento systém by mal fungovať na báze vstupných centier - takzvaných hotspotov, z ktorých by sa žiadatelia prerozdeľovali medzi jednotlivé členské štáty.

Europoslanci schválili uznesenie vypracované maltskou poslankyňou Robertou Metsolovou a talianskou poslankyňou Kashetu Kyengeovou v pomere hlasov 459:206.

Európska komisia minulý týždeň v Bruseli oznámila, že v súčasnosti pracuje na revízii nariadenia Dublin III, ktoré určuje členský štát zodpovedný za spracovanie žiadosti o azyl. Exekutíva EÚ sa zaviazala prijať legislatívny návrh reformujúci dublinské pravidlá ešte pred letnými prázdninami v inštitúciách EÚ.

"Migrácia nemá rýchle východisko či zázračné riešenie. Nepotrebujeme ďalšie núdzové riešenia, potrebujeme udržateľný prístup do budúcnosti," uviedla vo svojej správe poslankyňa Metsolová z tábora európskych ľudovcov. Podľa druhej spravodajkyne, socialistickej poslankyne Kyengeovej, migráciu netreba potierať ale usmerňovať a hľadať pritom európsky mechanizmus založený solidarite a spoločnej zodpovednosti všetkých členov únie.

Europarlament v tejto súvislosti zdôraznil, že súčasný azylový systém EÚ neberie dostatočne do úvahy mimoriadne migračné tlaky, ktorým sú vystavené členské štáty na jej vonkajších hraniciach. Reforma systému by okrem iného mala zaistiť rýchle spracúvanie žiadostí o azyl.

Poslanci preto vyzvali členské štáty EÚ, aby splnili svoje záväzky v oblasti núdzového premiestňovania žiadateľov o azyl. Ich uznesenie pripomína, že doteraz došlo k relokácii len malej časti z celkového počtu 160.000 žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka do iných členských štátov EÚ.

V oblasti presídľovania (premiestňovanie žiadateľov o azyl z tretích krajín na územie EÚ) podľa europoslancov potrebuje EÚ záväzný a povinný legislatívny prístup.

Poslanci sa pri tejto politike zasadili aj za nové celoúnijné readmisné dohody, ktoré by mali byť nadradené bilaterálnym dohodám medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ a tretími krajinami. Zároveň zdôraznili, že migranti by mali byť navrátení do svojich domovských krajín iba za predpokladu, že je daná krajina pre nich bezpečná.

Slovenskí europoslanci sú k jednotnej azylovej politike EÚ skôr skeptickí

Európsky parlament (EP) v rámci dnešného nelegislatívneho uznesenia odporučil zavedenie centralizovaného azylového systému v EÚ, ktorý by mal lepšie zvládať prílev migrantov a azylantov. Slovenskí poslanci sa voči tomuto uzneseniu stavajú skôr kriticky.

Poslanec Ivan Štefanec (KDH) z tábora Európskej ľudovej strany (EĽS) upozornil, že riešenie migračnej krízy môže byť len spoločné.

"Som za to, aby sme tento problém riešili spoločne európsky. Treba sprísniť azylové procesy, rovnaký meter na každého migranta, pričom si potrebujme zachovať suverénne rozhodovanie národných štátov," uviedol Štefanec. Ten podľa vlastných slov vidí pokrok v dohode s Tureckom, ktorá umožňuje lepšiu selekciu ekonomických migrantov a vojnových utečencov. Teraz je podľa neho rad na členských štátoch vrátane Slovenska, aby ukázali ochotu dobrovoľne pomôcť tým, ktorí to skutočne potrebujú.

Poslankyňa Anna Záborská (KDH), takisto z EĽS, upozornila, že podľa indexu sociálneho pokroku regiónov, ktorý nedávno zverejnila Európska komisia, je kvalita života v takzvaných nových členských štátoch EÚ, Taliansku a Grécku výrazne horšia, než v "starých" členských štátoch. Kritériá ako HDP, ktoré sa používajú pri určovaní národných kvót, preto podľa nej neodrážajú realitu a "chudobnejšia polovica Európy ich musí odmietnuť".

Ich stranícky kolega z EĽS Pál Csáky (SMK) avizoval, že bude hlasovať proti správe týkajúcej sa zavedenia centralizovaného azylového systému.

"Ide o iniciatívnu správu, ktorá chce vytvoriť priestor pre ďalšie aktivity Európskej komisie a Rady. V správe sa nachádzajú také prvky, ktoré opakovane chcú nanútiť členským krajinám také povinnosti, s ktorými tie nesúhlasia. Z uvedeného dôvodu budem hlasovať proti správe," uviedol poslanec s odkazom na skutočnosť, že súčasťou centralizovaného azylového systému by mohli byť aj kvóty na žiadateľov o azyl pre každý členský štát EÚ.

Centrálny azylový systém EÚ je nepriechodný aj podľa poslankyne Jany Žitňanskej (NOVA) zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).

"Tá správa je vedená dobrými úmyslami, ale zostáva všeobecná a teoretická a obávam sa, že sa nebude dať realizovať aj preto, že sa vracia opäť k rozdeľovaniu utečencov," upozornila Žitňanská. Dodala, že v atmosfére, ktorú máme v Európe, keď relokácie boli minimálne, sa stále točíme okolo niečoho, čo nefunguje.

Podľa jej slov ľuďom chýba aj to, že zatiaľ nebol nikto potrestaný za pašovanie utečencov. Spresnila, že "ľudia očakávajú posilnenie ochrany vonkajších hraníc a potrestanie pašerákov, ktorí sa obohacujú na nešťastí druhých. Dohoda s Tureckom dáva nádej, že sa príchod utečencov spomalí a zároveň poskytuje členským štátom priestor na dobrovoľné prijatie najzraniteľnejších," zdôraznila poslankyňa.