Škrupiny z veľkonočných vajíčok sypali pri oračke do prvej brázdy

V minulosti chodili podľa liptovskej etnologičky Ivety Zuskinovej chlapci kúpať dievčatá rovno zo zábavy. Na Veľkú noc sa riadne pripravovali.

"Na Veľkonočnú nedeľu bývali na dedinách zábavy, odtiaľ už chlapci ani nešli domov, rovno sa podľa veku delili do skupiniek. Mali presne premyslené, koho pôjdu kúpať a kadiaľ pôjdu," vysvetlila. Rovnako ako chlapci sa pripravovali aj dievčatá. "Často sa skryli u nejakej priateľky a mali to tiež dopredu premyslené, či sa skryjú do nejakej truhlice, alebo na pôjd. Museli sa ale skryť tak, aby ich chlapci našli, pretože ak ostala dievka neokúpaná, bola to veľká hanba. Dokonca, ak sa skryli tak dobre, že ich chlapci nemohli nájsť, začali si spievať 'Už nás mušky štípu a ani nás neokúpu', aby ich tí chlapci našli," dodala.

Veľkým obradom bolo podľa nej kúpanie mladých dievčat. "Patrilo sa, aby dievčatko sedelo doma vyčesané a vyobliekané. Chlapci prichádzali a polievali ich parfínom, bola to prírodná náhrada voňaviek. Vyrábali si to doma, zväčša z fialiek. Matky dievčat im potom dali vajíčko alebo peniaze, ak to bol chlapec z rodiny," vysvetlila s tým, že kraslice vyvárali v rastlinných vývaroch, napríklad v cibuľových šupkách alebo orechových škrupinách. "Dnes sa vajíčka vyfukujú, oni ich vtedy varili na tvrdo a tak sa zdobili, tie kraslice boli určené na konzumáciu, patrilo to k bežnému pohosteniu," poznamenala. Na Dolnom Liptove si deti chodili popoludní vajíčka gúľať po pažití a škrupiny, ktoré sa popritom rozbili, sa mali dostať do pôdy, aby bola dobrá úroda.

"V minulosti ľudia zvykli uvariť vajíčka, dať ich do košíka a ísť do kostola, kde ich pán farár posvätil. Keď tie vajíčka zjedli, nepatrilo sa škrupiny vyhodiť, oni si ich uchovali a spoločne s omrvinkami zo štedrovečerného stola ich vhodili do prvej brázdy pri prvej jarnej oračke," povedala o tradícii, ktorá sa zachovala vo viacerých lokalitách na Slovensku. Symbolizovať to malo obetu poľným démonom.