Ukončili výrub náletových drevín zo vzácnych lúk Devínskej Kobyly

Projekt záchrany vzácnych stepných biotopov Devínskej Kobyly má za sebou najdôležitejšiu prvú etapu. Bratislavskí ochranári prevzali tento týždeň od realizátora prác očistené územie s celkovou rozlohou 58 hektárov.

Výrub náletových drevín sa na strmých juhozápadných svahoch Devínskej Kobyly realizoval v zime, v čase vegetačného pokoja. „S výsledkom prác, ktoré sa uskutočnili v extrémnych podmienkach, sme veľmi spokojní,“ uviedol pre TASR riaditeľ Daphne - Inštitútu aplikovanej ekológie Ján Šeffer.

Najrozsiahlejší projekt obnovy stepných biotopov na Slovensku má za cieľ zachrániť prírodné bohatstvo Devínskej Kobyly, ktoré ohrozili šíriace sa cudzokrajné a dominantné dreviny a chýbajúce hospodárenie. Lesní robotníci odpracovali v svahovitom teréne bez riadnych prístupových ciest viac ako 7,5 tisíca hodín, priblížil šéf inštitútu Daphne.

Väčšinu odstránenej drevnej hmoty predstavujú kríky. Predmetom výrubu bola i nepôvodná borovica čierna. „Zároveň sme ponechávali zvyšky pôvodných vzácnych druhov,“ vysvetlil odborník s tým, že územie nebolo vyčistené úplne dohola, ako to mohol niekto očakávať. Na chránených lokalitách robotníci ponechali i nepôvodný javor manový, ktorý treba odstrániť zložitejším spôsobom.

V priebehu nasledovných mesiacov bude do jeho kmeňov vstreknutý herbicíd. Drevinu potom vyrúbu až na jeseň v rámci druhej etapy projektu spolu s odstraňovaním zmladených krovín. „Výrub bez použitia herbicídu by vyvolal také zmladzovanie, že namiesto jedného vyrúbaného javora by bola o dva-tri roky húština,“ vysvetlil Šeffer.

„Na husto zarastených plochách, ktoré boli teraz vyčistené, očakávame veľmi rýchly nástup vzácnych druhov rastlín,“ uviedol ochranár s tým, že prvé efekty projektu sú už viditeľné. Na vyčistených plochách začali kvitnúť vzácne hlaváčiky jarné a poniklece, ktoré tu dovtedy len živorili.

„Do piatich rokov nikto nespozná, že tam bolo niečo vyrúbané a bude tam opäť pekná step,“ doložil Šeffer. Projekt má okrem ochranárskeho aj ďalší sekundárny efekt. Návštevníkom Devínskej Kobyly sa na viacerých miestach odkryli nové výhľady na Rakúsko a Moravské pole.

Výsledkom je, že svahy Devínskej Kobyly vyzerajú sčasti ako v 60. rokoch minulého storočia, kedy skončilo ich intenzívne spásanie. Odvtedy sa tu v dôsledku zarastania stratili takmer dve tretiny lúk a z lokality vymizli mnohé chránené druhy rastlín a živočíchov.

Na Devínskej Kobyle sa vďaka ochranárom obnovila i prirodzená pastva. K stádu kôz, ktoré už niekoľko rokov spásajú územie okolo Weitovho lomu, pribudlo na konci minulého roka i ďalšie stádo kôz v lokalite okolo Geologického múzea v Devíne.

Projekt Ochrana druhov a biotopov v Národnej prírodnej rezervácii Devínska Kobyla vypracovali mimovládne organizácie Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie a Bratislavské regionálne ochranárske združenie spolu so Štátnou ochranou prírody SR. Je financovaný zo zdrojov Európskej únie, ministerstva životného prostredia a Nemeckou spolkovou nadáciou pre životné prostredie.