Európske centrum na boj proti terorizmu už funguje

Európska rada schválila v marci 2004 návrh Európskeho parlamentu (EP), aby sa 11. marec stal Európskym dňom boja proti terorizmu a pamiatky jeho obetí. Zároveň Európska rada vyjadrila spokojnosť, že členské - a v tom čase pristupujúce - štáty Európskej únie prijali politický záväzok postupovať spoločne v boji proti terorizmu. Na 11. marca pripadá Európsky deň na pamiatku obetí terorizmu.

Poslanci EP 11. marca 2004 niekoľko hodín po teroristických útokoch v Madride v rezolúcii o budovaní európskeho priestoru bezpečnosti a spravodlivosti navrhli, aby sa 11. marec stal Európskym dňom boja proti terorizmu a pamiatky jeho obetí. V pôvodnom texte rezolúcie existoval návrh, aby sa týmto dňom stal 11. september, na pamiatku obetí teroristických útokov v USA z roku 2001.

Avšak udalosti z 11. marca 2004 viedli portugalského poslanca Josého Ribeira e Castra, aby pred poslancami EP podal termín viažuci sa k 11. marcu. V ten deň v štyroch prímestských vlakoch smerujúcich v rannej špičke do Madridu vybuchli nálože. O život prišlo 191 ľudí a 1824 osôb utrpelo rôzne zranenia. Išlo o najhorší teroristický čin, aký sa kedy stal v Španielsku, a jeden z najkrvavejších v západnej Európe.

K útoku sa prihlásila teroristická sieť al-Káida. "Eskadre smrti sa podarilo zasadiť bolestný úder jednému z pilierov križiackej aliancie, Španielsku," uviedol autor textu, ktorý s podpisom Brigády Abú Hafsa al-Masrího/al-Káida dostal v Dubaji denník Kuds al-Arabíja.

O dva dni neskôr našli v blízkosti mešity v Madride videokazetu v arabčine, v ktorej sa al-Káida prihlásila k útokom menom "svojho vojenského hovorcu v Európe". Zdôrazňovala, že útoky boli "odpoveďou za spoluprácu" Španielska s USA v Iraku.

Usáma bin Ládin v nahrávke, odvysielanej 18. októbra 2003, pohrozil represívnymi krokmi al-Káidy za to, že vláda v Madride spolupracovala s Washingtonom v Iraku.

Vtedajší španielsky premiér José María Aznar patril k najväčším spojencom USA a podporovateľom ich vojenskej intervencie v Iraku. Väčšina Španielov s ním nesúhlasila. Vláda premiéra Aznara hneď z útokov obviňovala baskických separatistov z organizácie Baskicko a jeho sloboda (ETA). Tá však obvinenia odmietla.

Európska únia na summite 25. marca 2004 schválila nový plán boja proti terorizmu.

V parlamentných voľbách 14. marca 2004 potom obyvatelia Španielska vyslovili nedôveru dovtedajšiemu konzervatívnemu kabinetu Josého Maríu Aznara a víťazstvo získala Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) na čele s Josém Luisom Rodríguezom Zapaterom, ktorý sa stal premiérom. Ten 18. marca nariadil stiahnutie španielskych jednotiek dovtedy rozmiestnených v Iraku. Dodržal tak predvolebný sľub.

EP na svojej stránke v súvislosti s Európskym dňom boja proti terorizmu a pamiatky jeho obetí už dopísal aj ďalšie teroristické akcie, ktoré sa stali v Európe. Ide o bombové atentáty v Londýne zo 7. júla 2005, následkom ktorých zomrelo vyše 50 ľudí. V pamäti sú aj bombové útoky a následná streľba v Nórsku, po ktorých 22. júla 2011 zahynulo vyše 80 osôb, pripomenul EP.

V súlade s programom Európskej únie (EÚ) v oblasti bezpečnosti na roky 2015-2020 začalo 25. januára 2016 činnosť nové Európske centrum na boj proti terorizmu (the European Counter Terrorism Centre, ECTC). Ním sa rozširuje úloha Europolu. Činnosť ECTC sa sústreďuje na boj proti zahraničným bojovníkom, šírenie propagandy on-line, na nezákonný obchod so zbraňami a na výmenu informácií o financovaní terorizmu. Európska únia je vystavená najsilnejšej teroristickej hrozbe za posledných desať rokov, čo spolu s rastúcim počtom jej občanov odchádzajúcich do bojov v džihádistických organizáciách, stavia členské krajiny únie pred nové výzvy. Informovali o tom na svojich weboch holandské predsedníctvo EÚ, Europol a Európska komisia.