Juraja Szabadosa nazývali aj hudobným mágom z Košíc

Skladateľ, inštrumentalista, klavirista, spevák a dirigent Juraj Szabados by sa v nedeľu 6. marca dožil 75 rokov.

Džezový hudobník Juraj Szabados patrí medzi slovenské hudobné legendy. Jeden z našich najlepších a najproduktívnejších skladateľov bol popredným organizátorom hudobného života na východnom Slovensku. Bol tvorcom prvej slovenskej rockovej opery Dankovo srdce (1987). Napriek svojej hráčskej výnimočnosti sa Jurajovi Szabadosovi nepodarilo nahrať ani jedno CD. Pomáhal však iným. Vo svojich začiatkoch s jeho skupinou spievali Peter Nagy, Marika Gombitová, Eva Sepešiová a iní. Pre hudbu obetoval vzdelanie na viacerých vysokých školách. Oželel i lákavé pozvania, aby odišiel do centra slovenskej kultúry – Bratislavy. Celý život ostal verný Košiciam. Tie si v roku 1997 uctili jeho pamiatku udelením Ceny mesta Košice za rok 1996 in memoriam.

Narodil sa 6. marca 1941 v Košiciach. Mal štyroch súrodencov (mladší brat Gejza, 1949, je takisto známy hudobník - bubeník). Hudbu študoval súkromne u klaviristu Miloša Váňu, pretože v Ľudovej škole umenia mu učiteľ povedal, že nemá hudobný talent. Už ako študent Strednej priemyselnej školy založil v roku 1956 vlastné Sexteto a zložil prvú vlastnú skladbu s názvom Pár krásnych očí. Okrem svojich skladieb hrala skupina aj svetové evergreeny a jazzové skladby. Košická hudobná klubová scéna bola od začiatku 60. rokov 20. storočia spojená s jeho menom. Po víťazstve v súťaži hudobných skupín v roku 1961 začal pravidelne účinkovať na čajových večierkoch vo vysokoškolskom internáte na Ulici Ferka Urbánka v Košiciach. Týmto sa dostal do povedomia priaznivcov populárnej hudby a záujem o jeho tvorbu prejavil aj Československý rozhlas a neskôr i televízia v Košiciach. V roku 1963 vzniklo v metropole východného Slovenska Divadielko pod kupolou, s ktorým začala skupina Juraja Szabadosa spolupracovať. V roku 1964 založil s bratmi Gejzom a Štefanom (1948-1969, hral na basu) trio. Veľkým prínosom bola pre neho aj spolupráca s hudobnými skladateľmi Alim Brezovským a Gejzom Toperczerom. V roku 1965 sa z prostredia vysokoškolského internátu skupina presunula do foyer košického Domu umenia. Tu účinkovali pri spoločenských večeroch, kde hrali široký repertoár vlastných i prevzatých populárnych skladieb a bigbeat. V roku 1967 udelil Krajský národný výbor (KNV) J. Szabadosovi Cenu východoslovenského KNV za šírenie a propagovanie slovenskej populárnej piesne.

Na jar 1968 odišiel Juraj Szabados so skupinou Popsextet na zahraničné angažmán do Spolkovej republiky Nemecko (SRN) a Švajčiarska. Väčšina muzikantov sa po turné rozhodla zostať v zahraničí, na Slovensko sa vrátili iba bratia Szabadosovci. V septembri 1969 založil J. Szabados svoju prvú profesionálnu kapelu. Táto skupina bola veľmi úspešná, väčšieho uznania sa jej však dostalo v zahraničí, hlavne v štátoch severnej Európy. V roku 1971 sprevádzali vo švédskej televízii známu americkú speváčku Josephine Bakerovú. Skupina úspešne vystupovala na zájazdoch vo Švédsku, Nórsku, Fínsku, Švajčiarsku, SRN, Španielsku, Francúzsku, Maďarsku, Holandsku, Poľsku. Všade vystupovali v rozhlase alebo televízii.

V roku 1974 sa skupina Juraja Szabadosa stala prvou profesionálnou koncertnou skupinou na východnom Slovensku. Nahrala niekoľko svojich skladieb: Čakám, Opäť doma, Mám hviezdu, Radostný deň a iné. Od roku 1975 mala vlastný koncertný program pre potreby Slovkoncertu. V roku 1980 ukončil J. Szabados spoluprácu so škandinávskymi agentúrami a vytvoril novú skupinu s názvom Szabados Company. Paralelne s ňou vznikol aj Big band, s ktorým J. Szabados sprevádzal súťaže v spoločenských tancoch.

V roku 1987 rozpustil vlastnú kapelu a zameral sa výlučne na skladateľskú činnosť. V roku 1988 vyhral so skladbou Keď sa pohne lavína celoslovenskú súťaž Košice 88, o rok neskôr získal na tej istej súťaži druhé miesto s pesničkou Tie cesty lastovičie. V roku 1989 sa stal členom Slovenského zväzu hudobných skladateľov a koncertných umelcov. V roku 1993 založil v Košiciach spolu s bratom Gejzom Jazz klub. Stál pri zrode pesničkovej súťaže Košický zlatý poklad. Spolu s bratom Gejzom Szabadosom a spevákom Petrom Lipom založili tradíciu Medzinárodného jazzového festivalu v Košiciach. Jeho meno nesie i každoročne konaná súťažná prehliadka začínajúcich džezových hudobníkov Cena Juraja Szabadosa. V roku 1995 mu Rada Hudobného fondu udelila za oblasť džezovej hudby Cenu Ladislava Martoníka in memoriam.

Hudobník J. Szabados zložil scénickú hudbu k mnohým televíznym hrám: Len sa smej (1978), Brzdná dráha (1979), Proti svojej vôli (1986), Rok čo rok (1987), Patent na život (1989), Sudcovia noci (1989), Rok potom (1989) a i. Tvoril hudbu k divadelným hrám: Povedzte mojej materi (1986), Kolkáreň (1987), Šialenci (1988), Turandot (1988) a Predstavenie Hamleta v dedine Dolná Mrduša (1988), k rozhlasovým hrám a filmom: Na vyhnanke (1987), Rieka (1990). Pre mládežnícku scénu Divadla Jonáša Záborského v Prešove zložil rockovú operu Dankovo srdce (1987), pre Štátnu filharmóniu Košice Suitu pre saxofón, syntetizátor a symfonický orchester (1987).

Juraj Szabados bol ženatý s klaviristkou Urszulou Zomerskou. Zomrel 26. januára 1995 v Košiciach.