Kolaps Schengenu by mohol stáť EÚ až 1,4 bilióna eur

Rozpad schengenskej zóny voľného pohybu tovarov a služieb by mohol Európsku úniu v najbližšej dekáde stáť až 1,4 bilióna eur, čo predstavuje zhruba 10 % hrubého domáceho produktu (HDP) európskej dvadsaťosmičky. Vyplýva to zo štúdie, ktorú zverejnila v pondelok nemecká Bertelsmannova nadácia. Jej pesimistický scenár predpokladá, že po obnovení hraničných kontrol by ceny dovozov na územie EÚ vzrástli až o 3 %.

Negatívne dopady pre najväčšiu európsku ekonomiku Nemecka medzi rokmi 2016 až 2025 nadácia vyčíslila na 235 mld. eur. Francúzsku by zánik bezcolnej zóny priniesol náklady vo výške 244 mld. eur. Umiernený scenár nadácie počíta v prípade zániku Schengenu so zvýšením dovozných cien o 1 %. To by európsky blok stálo v horizonte najbližších desiatich rokov zhruba 470 mld. eur, vyčíslila Bertelsmannova nadácia.

Dohodu o zrušení vzájomných colných kontrol podpísali 14. júna 1985 Francúzsko, Nemecká spolková republika a štáty Beneluxu (Belgicko, Luxembursko a Holandsko) v luxemburskej dedinke Schengen. Schengenský priestor je v súčasnosti územie časti Európy a hŕstky zámorských území, v ktorom môžu ľudia voľne prekračovať hranice zmluvných štátov na ktoromkoľvek mieste bez toho, aby museli prejsť hraničnou kontrolou.

Schengenský priestor vymedzuje spoločná posilnená hranica. Deväť krajín, medzi nimi aj Slovenská republika, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, sa stali súčasťou schengenského priestoru 21. decembra 2007. Tlak na udržanie systému sa stupňuje od leta minulého roka, kedy v reakcii na imigračnú krízu začali viaceré členské štáty EÚ zavádzať vlastné opatrenia proti prílevu imigrantov.