Fico: Budeme tlačiť na plán B, čo sa týka ochrany hraníc

Požiadavky Veľkej Británie na reformu Európskej únie a migračná kríza budú dominovať dnešnej a piatkovej Európskej rade v Bruseli.

Práve tento summit zahraničné médiá označujú za jeden z najdôležitejších, na ktorom sa bude rozhodovať o budúcnosti európskej dvadsaťosmičky. V podobnom duchu sa vyjadril aj predseda Rady Donald Tusk, keď uviedol, že lídrov členských štátov čakajú dve kľúčové otázky pre budúcnosť EÚ.

Slovensko na summite zastupuje premiér Robert Fico. Ako sa už tento týždeň vyjadril po skončení summitu V4+ Macedónsko a Bulharsko v Prahe, dúfa, že pokiaľ ide o tému migrácie, práve Visegrádska štvorka bude hracím motorom diskusie. Európska verzia prestížneho portálu Politico zaradila Fica k politikom, ktorí budú mať na summite v otázke migrácie dôležité slovo hneď po predstaviteľoch Nemecka, Maďarska, Grécka a Talianska, teda krajín, ktorých migračná vlna najviac postihla. Portál si myslí, že Fica sa oplatí na európskej schôdzke sledovať.

Slovensko bude tlačiť na plán B

Krajiny V4 prišli tento týždeň v pondelok s tzv. plánom B. "Budeme jednoznačne tlačiť na plán B," avizoval pred odletom na štvrtkovom parlamentnom európskom výbore.

Podľa Fica by však toto riešenie malo byť spoločným európskym riešením. Premiérov Slovenska, Česka, Poľska a Maďarská čaká spoločné koordinačné stretnutie aj vo štvrtok. Takisto by sa mali pred summitom stretnúť aj s lídrami Slovinska a Chorvátska. Plán B počíta s posunutím ochrany vonkajšej európskej hranice na úroveň Macedónska a Bulharska. Slovensko na to ponúka primeranú technickú a personálnu pomoc. Pripomenul, že Slovenská republika už pomáhala v Maďarsku a Slovinsku a v súčasnosti má 20 policajtov v Macedónsku.

"Ak sa to nepodarí, začnú sa krajiny uzatvárať a to bude koniec Schengenu. Bude to mať obrovské ekonomické dopady," podčiarkol Fico s tým, že najviac tečie do topánok Grécku. Podľa neho totiž hrozí, že ak začnú členské štáty pristupovať k opatreniam na svojich hraniciach, tak všetci migranti zostanú na území Grécka, z ktorého sa stane jeden veľký hotspot. "Čo pri svojich problémoch nebude schopné zvládnuť," dodal.

Na Európskej rade by témou nemalo byť povinné prerozdeľovanie migrantov

Vo štvrtok sa mala uskutočniť aj schôdzka hláv vlád tzv. koalície ochotných. Stretnutie jej predstaviteľov - Belgicka, Fínska, Francúzska, Grécka, Holandska, Luxemburska, Nemecka, Portugalska, Rakúska, Slovinska, Švédska plus Turecka, ale nebude. Dôvodom je, že plánovanú cestu do Bruselu zrušil turecký premiér Ahmet Davutoglu, ktorý sa mal na summite takisto zúčastniť. Cestu zrušil po bombovom útoku na armádny konvoj v Ankare, ktorý sa odohral v stredu.

Na Európskej rade by témou nemalo byť povinné prerozdeľovanie migrantov. Pripustila to nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá patrila k zástancom takéhoto plánu. V dokumente, ktorý prijmú účastníci summitu, by šéfka spolkovej vlády chcela zakotviť, že prioritným cieľom ktoréhokoľvek opatrenia smerujúceho k riešeniu migračnej krízy, by malo byť spomalenie a zastavenie prúdu migrantov smerujúceho do Európy.

"Kontingenty skutočne nie sú teraz široko diskutovanou otázkou," uviedla Merkelová s tým, že členské krajiny by sa naozaj zosmiešnili, ak by sa dohodli na nových počtoch prijatých utečencov, keďže doterajšie dohody sa ani zďaleka nerealizovali v praxi. Pripomenula, že spomedzi 160 000 utečencov z Talianska a Grécka sa doteraz presídlilo do iných štátov necelých 1000.

Britániu čaká o tzv. brexite referendum najneskôr do konca roka 2017

Lídri budú hovoriť aj o požiadavkách Veľkej Británie na reformu Európskej únie. Ak sa britskému premiérovi Davidovi Cameronovi podarí vybojovať zmenu, bude sa aktívne angažovať za zotrvanie ostrovov v európskom klube. Britániu čaká o tzv. brexite referendum najneskôr do konca roka 2017, pravdepodobne sa však uskutoční už v júni tohto roka. Cameron má niekoľko požiadaviek, napríklad na väčšiu suverenitu národných parlamentov, ale aj na väčšiu konkurencieschopnosť EÚ.

Z pohľadu Slovenska bude kľúčová otázka voľného pohybu osôb ako neodlučiteľnej súčasti a predpokladu dobrého fungovania vnútorného trhu. Medzi otvorené otázky patria detaily tzv. záchranného mechanizmu, ktorý má umožniť dočasné obmedzenie prístupu občanov EÚ k určitým sociálnym dávkam vyplácaným v Británii.

Pre Slovensko je podstatné, aby dávky boli zadefinované ako nepríspevkové, aby krajina musela presne zdôvodniť žiadosť o spomínaný mechanizmus a aby prípadné obmedzenie nebolo retroaktívne. Dôvodom je riziko precedensu. Nateraz neuzavretá je aj otázka detských prídavkov a zámer ich indexácie, pokiaľ dieťa nežije so svojím rodičom priamo vo Veľkej Británii. Toto si Slovensko vie predstaviť, ale bude bojovať proti tomu, aby sa indexácia prenášala aj na iné dávky, napríklad dôchodky.