Parlamentný školský výbor neprijal požiadavky učiteľov

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport dnes konštatoval, že riešenie problémov v školstve vyžaduje pokračovanie v systémových zmenách.

Členovia výboru dnes zároveň prijali uznesenie, ktorým vyzvali všetky politické strany, aby deklarovali verejný záväzok prijať po voľbách spoločne v NR SR Národný vzdelávací program na roky 2016 až 2020. Národný vzdelávací program bude obsahovať ciele vzdelávania, kroky na ich dosiahnutie, časový harmonogram aj finančné zabezpečenie jednotlivých úloh.

Členovia výboru dnes zároveň neprijali návrh uznesenia, ktorý predložil Martin Poliačik (SaS). Návrh, ktorý si osvojil od učiteľov, mal celkovo tri body. V prvom bode mal výbor konštatovať, že požiadavky učiteľov sú legitímne a ich splnenie je možné. V druhom bode mal zaviazať vládu, aby v skrátenom konaní schválila také zmeny, ktorými by obnovila riadny vzdelávací proces v školách. V treťom bode mal výbor požiadať vládu, aby predložila tieto kroky NR SR do 20 dní od schválenia tohto uznesenia. Päť členov výboru bolo za, päť proti a jeden sa zdržal. Výbor neprijal ani návrh Arpáda Érseka (Most-Híd), ktorým by na základe zákona zmenili platy učiteľov.

Branislav Kočan z Iniciatívy učiteľov Slovenska po výbore povedal, že je veľmi sklamaný, a to aj vzhľadom na to, že sa opäť neriešila vážnosť situácie. "Naďalej sa pýtame, ako chce vláda nahradiť približne 9 000 pedagógov vo vyučovacom procese. Nikto na výbore nespochybnil opodstatnenosť alebo primeranosť našich požiadaviek, preto nerozumieme, prečo naďalej pokračujeme v takejto situácii," povedal Kočan s tým, že budú v štrajku pokračovať až do úspešného konca, čiže splnenia požiadaviek.

Odporúčame:

Za desaťeurovú spájkovačku mali školy zaplatiť 117 eur

Štrajkujúci učitelia napísali otvorený list do Bruselu

Predseda výboru Mojmír Mamojka dnes po rokovaní povedal, že výbor splnil jeho očakávania. Padlo podľa neho veľa konštruktívnych pripomienok. "Je 18 sfér verejnej správy, učitelia sú od roku 2006 šiesty v poradí, ktorí mali najvyšší rast platov," povedal Mamojka s tým, že učitelia sa, žiaľ, nemôžu porovnávať s odborníkmi IT technológií či bankami a poisťovňami.

Minister školstva Juraj Draxler počas dnešného rokovania výboru vyhlásil, že chápe situáciu učiteľov, trvá však na tom, že požiadavky Iniciatívy slovenských učiteľov sú zle naformulované. Štrajk učiteľov označil Draxler za formu nátlakovej akcie. Pýta sa teda, prečo sa štrajk nedeje štandardnou formou cez registrované odbory. Predseda parlamentu Peter Pellegrini dodal, že prichádzať s požiadavkou na zvýšenie platov po tom, ako sa učiteľom už zvýšili 1. januára, nie je fér.

Na výbore pre vzdelávanie sa zúčastnili aj zástupcovia Iniciatívy slovenských učiteľov. Branislav Kočan počas rokovania výboru uviedol, že bagatelizovanie situácie je na škodu všetkých - učiteľov, rodičov aj žiakov. Kočan dodal, že do štrajku vstúpilo od začiatku už vyše 14 500 pedagogických zamestnancov a nedá sa teda hovoriť, že 98 percent učiteľov sa nezapojilo, ako to prezentovalo ministerstvo školstva. Zverejňovanie nepravdivých údajov vedie podľa Kočana k narušovaniu dôvery.

Na vyjadrenie ministra školstva, že požiadavky iniciatívy neboli dobre naformulované, Kočan uviedol, že bolo dosť času, aby minister iniciatíve pomohol naformulovať požiadavky správne. Kočan zároveň odmietol, že by aktivity iniciatívy boli zámerne načasované pred voľbami. Zdôraznil, že už v 2012 sa zapojili do štafetového štrajku a aktivity pokračovali aj v rámci Slovenskej komory učiteľov. Súčasná situácia je podľa neho len vyvrcholením. Kočan tiež dodal, že iniciatíva nežiada viac, ako splniť sľuby.

Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek uviedol, že odborový zväz bol pripravený vyhlásiť štrajk 10. októbra 2015 po tom, ako vláda navrhla zvýšenie platu učiteľov o 1,3 percenta. Následne sa však rozhodli akceptovať zvýšenie platov pre všetkých zamestnancov školstva o štyri percentá a podpísali kolektívnu zmluvu. Martin Fronc (KDH) dnes uviedol, že jediný, kto môže niečo urobiť, je vláda. Práve vláda totiž môže konať cez skrátené legislatívne konanie.