Zo slovenských nemocníc odišli stovky zdravotných sestier

K pondelku odišlo zo slovenských nemocníc 540 sestier. Informoval o tom na brífingu minister zdravotníctva SR Viliam Čislák. "Ľudsky mi je to veľmi ľúto, ale musím povedať, že zdravotná starostlivosť pre všetkých občanov, pre všetkých pacientov, a teda aj v Žilinskom kraji, aj v Prešovskom kraji, je plnohodnotne zabezpečená. Zabezpečujeme adekvátnu zdravotnú starostlivosť, bezpečnú pre pacienta a bezpečnú pre zdravotnícky personál," povedal novinárom minister.

Šéf rezortu zároveň podal trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy. Čislákovi sa totiž nepozdávajú vyhlásenia z ostatných dní o ohrození bezpečnosti milióna pacientov. "V danej veci som podal trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy na všetkých tých, ktorí tieto správy v posledných piatich dňoch šírili," doplnil minister.

Odporúčame:

Žilinské OAIM nie je pre pacientov bezpečné, tvrdia sestry

Ako poznamenal Čislák, akútna zdravotná starostlivosť v Prešove a aj v Žiline je zabezpečená na 100 percent. "Čo sa týka elektívnej, teda plánovanej a dlhodobo plánovanej, v Prešove funguje zhruba na 70 percent a v Žiline funguje tak isto, ale každým dňom sa to mení, pretože riaditelia prijímajú nové sestry," dodal Čislák.

Minister zdravotníctva vyčíta sestrám, že opustili pacientov. "Je to prvýkrát v histórii Slovenska, a stalo sa to dnes v noci, kedy sestry v žilinskej nemocnici na ARE o polnoci odišli. V prešovskej nemocnici, sestry, ktoré dali výpoveď, asi tri týždne pred tým náhle ochoreli v množstve tisíc percent oproti ostatným rokom, žiadna epidémia v danej oblasti nebola. Prajem im skoré uzdravenie," uzavrel Čislák.

V Prešove vypomáhajú aj pracovníci Ozbrojených síl SR

Najviac ich odišlo z prešovskej Fakultnej nemocnici s poliklinikou (FNsP) Jána Adama Reimana, kde k 1. februáru skončilo pracovný pomer 304 zdravotných sestier, ktoré nestiahli svoje výpovede a uplynula im výpovedná lehota. Do piatka stiahlo svoju výpoveď 91 sestier, pričom nemocnica prijala 100 nových sestier.

Neodkladná a akútna zdravotná starostlivosť v prešovskej nemocnici je podľa jej vedenia zabezpečená ako ktorýkoľvek iný deň v roku v čase pred výpoveďami. Plne funkčných ostalo 60 percent oddelení, na ôsmich oddeleniach dočasne znížili počet lôžok a prechodne bola pozastavená iba činnosť oddelenia cievnej chirurgie, ktoré pričlenili k oddeleniu chirurgie.

Na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení boli zredukované lôžka z desiatich na štyri. Znížená lôžková kapacita je aj na oddeleniach úrazovej chirurgie, chirurgie, pediatrie, psychiatrie, kardiocentra, neonatológie a gynekológie I.

"Akútna zdravotná starostlivosť je zabezpečená. Pozastavili sme časť elektívnej činnosti, teda plánovaných operatívnych výkonov. Ak sa niečo také stane, pacienta o tom informujeme a on sa rozhodne, či počká na iný termín, alebo osloví iné zdravotnícke zariadenia v okolí, ktoré nám deklarovali súčinnosť," uviedla hovorkyňa prešovskej nemocnice Renáta Cenková.

Ako doplnil námestník pre chirurgické odbory LPS fakultnej nemocnice Ján Černák, ide o plánované výkony na ortopedickom oddelení, napríklad implantácie totálnych endoprotéz, výkony na urologickom a chirurgickom oddelení, ktoré sa dajú odložiť.

Cenková dodala, že nemocnica má od pondelka v stave o 195 sestier menej v porovnaní oproti minulým týždňom, kedy na oddeleniach chýbalo aj 220 až 230 sestier, ktoré boli práceneschopné, alebo čerpali OČR. "Od dnešného dňa už neočakávame situácie, že nám pri výmene zmien do práce na niektoré pracoviská nenastúpi sto percent zamestnancov," uviedla Cenková.

Nemocnica preto pristúpila k vynútenej organizačnej zmene, ktorá ale prakticky trvá už tri týždne a potvrdzuje len formálne stav fungovania nemocnice. Štruktúra sestier, ktoré nemocnica prijala, je podobná ako tých, ktoré dali výpoveď. Sú medzi nimi sestry s dlhoročnou, ale aj krátkou praxou, ako aj sestry špecialistky aj tie bez špecializácie.

Od pondelka v nemocnici pracuje aj sedem zdravotníckych pracovníkov Ozbrojených síl SR. Ide o sestry, ktoré posilnia tím na anestéziologickom oddelení. Už niekoľko rokov pracujú v nemocnici na rôznych pozíciách štyria takíto zdravotnícki pracovníci.

Nemocnica chce počet sestier postupne dopĺňať na pôvodné čísla. Trvať to môže niekoľko mesiacov. Nevylúčili ani prijatie tých sestier, ktoré podali výpovede, ak sa o tieto pozície budú uchádzať.

V Trnave nezatvárajú dvere pred sestrami, ktoré odišli

Z Fakultnej nemocnice v Trnave odišlo na konci januára 56 sestier a pôrodných asistentiek, do konca februára chce odísť ďalších deväť. Nemocnica zatiaľ prijala šestnásť nových sestier, takže aktuálne ich chýba štyridsať. Hľadať ich chcú pomocou inzerátov, ale aj v spolupráci s úradom práce. Vedenie nezatvára dvere ani pred sestrami, ktoré odišli.

"Pokiaľ by sa hlásili sestry naspäť, nemáme žiadny problém prijať ich. Samozrejme, budeme posudzovať kvalitu ich predchádzajúcej práce u nás, tiež zohľadníme prax a skúsenosti, tak ako je to štandardné pri prijímaní do zamestnania," povedal hovorca nemocnice Matúš Stračiak. Najviac výpovedí bolo z kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny, gynekologicko – pôrodníckej kliniky a neurologického oddelenia.

Fakultná nemocnica v Trnave už asi dva týždne podľa Stračiaka funguje v upravenom režime bez sestier, ktoré podali výpovede. "Akútne stavy riešime ako predtým. Menšie zmeny môžu nastať pri plánovaných výkonoch, kde môžeme meniť program plánovaných operácií v rámci mesiaca. Zmeny sa však nedotknú komfortu pacienta," dodal hovorca. Zatiaľ nie je potrebné pacientov z Trnavy presúvať do iných nemocníc. Pre prípady hromadných nešťastí má nemocnica pripravené traumatologické plány, aby dokázala zvládnuť každú takúto situáciu.

Župné nemocnice pomôžu Fakultnej nemocnici v Žiline

V troch nemocniciach, ktoré spravuje Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), podalo výpoveď 22 sestier, pričom ich výpovedná lehota uplynie 1. marca. Ako informoval predseda ŽSK Juraj Blanár, v nemocniciach v Dolnom Kubíne, v Trstenej a v Čadci pracuje spolu 937 sestier. Výpoveď teda podalo 2,3 % z nich. "Pacientov môžem ubezpečiť, že aj po uplynutí výpovednej lehoty po 1. marci 2016 bude starostlivosť naďalej zabezpečená v plnej miere," vyhlásil Blanár.

Župné nemocnice podľa Blanára pomôžu žilinskej Fakultnej nemocnici s poliklinikou. Je dohodnuté, že lôžka pre pacientov poskytnú Kysucká nemocnica v Čadci a Dolnooravská nemocnica v Dolnom Kubíne. Výpomoc sestier príde aj z Hornooravskej nemocnice v Trstenej. "S Fakultnou nemocnicou v Žiline intenzívne komunikujeme a v rámci možností našich nemocníc sme pripravení v maximálnej miere pomôcť," konštatoval žilinský župan.

V pondelok nastúpili do žilinskej nemocnice na výpomoc dve zo sestier z Dolného Kubína a v utorok sa zapoja i dve z Trstenej. Okrem toho nemocnica v januári uzatvorila pracovné zmluvy s 20 novými sestrami a od 1. februára majú nastúpiť ďalšie. Výpoveď však podalo 175 sestier.

Ministerstvo sťahuje sestry z ostatných nemocníc

Odchod sestier z prešovskej, žilinskej a trnavskej nemocnice rieši Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR sťahovaním sestier z ostatných nemocníc. Vyhlásila to v pondelok na brífingu prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) Iveta Lazorová. "Sám minister tak z lokálneho problému robí problém celoslovenský," konštatovala prezidentka. Lazorová sa pýta, či presunuté sestry boli preškolené v oblasti prístrojového vybavenia. "Vieme, že každá z nemocníc používa na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) iné prístroje, na ktoré sa treba zaškoliť. Treba sa opýtať, či sestry majú špecializáciu na to, aby poskytovali starostlivosť na týchto oddeleniach," argumentovala Lazorová.

Komora má informácie z prešovskej nemocnice, že z 39 zdravotníckych pracovníkov, ktorých prijalo riaditeľstvo do pracovného pomeru, je 37 bez platnej registrácie. "Sú to osoby, ktoré boli doteraz na dôchodku aj päť aj šesť rokov, sú to osoby, ktoré aj desať rokov nepracovali v systéme. Všetci dobre vieme, že ministerstvo zdravotníctva a nemocnice, ktoré pod neho patria, by mali byť prvé, ktoré by mali dodržiavať zákon. Týmto spôsobom sa zákon porušuje," apeluje Lazorová.

Zodpovednosť za súčasný stav nesie podľa predsedníčky Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) Moniky Kaveckej minister zdravotníctva Viliam Čislák, ktorý od 25. novembra minulého roka odmietol so sestrami rokovať. "Rovnako je tak isto, v takej istej miere zodpovedný aj predseda vlády SR pán Robert Fico, ktorý nás síce pred dvoma dňami prijal, ale nijak zásadnejšie sa k našim návrhom nevyjadril," povedala. Ako ďalej upozornila Kavecká, v Žiline a v Prešove sa neposkytuje zdravotná starostlivosť v takej miere, ako to bolo pred odchodom sestier. "Je to logické, že keď niekde chýba 175 sestier, nemôže byť poskytovaná zdravotná starostlivosť takisto, ako bola predtým," dodala.

Ak je zabezpečená zdravotná starostlivosť v plnej miere, ako tvrdil šéf rezortu zdravotníctva, tak sa Kavecká pýta, prečo potom sú do žilinskej nemocnice povolávané sestry z Dolného Kubína, Trstenej a Ružomberka. "Nebudú tieto sestry chýbať napríklad v tých zariadeniach, odkiaľ odchádzajú? To je aké zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, keď presúvame personál ako na šachovnici? Dokedy chce ministerstvo takto plátať diery v žilinskej fakultnej nemocnici?," pýta sa Kavecká. "Pôsobenie ministra Čisláka sa zapíše do histórie ako čierne obdobie pre všetky slovenské sestry a pôrodné asistentky, ale aj pre celé slovenské zdravotníctvo," poznamenala Kavecká. Optimálnym riešením by bolo podľa nej zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, pretože vláda dlhodobo ignoruje požiadavky sestier. "Chcem vyzvať všetkých politikov, aby situáciu riešili a nebrali to len ako príležitosť na politikárčenie" uzavrela.

Lekárske odborové združenie (LOZ) na základe svojich informácií z fakultných nemocníc v Prešove a Žiline z pondelňajšieho rána konštatuje, že vyhlásenia Ministerstva zdravotníctva SR o bezproblémovom chode nemocníc sú zavádzajúce. "Je jasné, že nie je možné 600 sestier, ktoré odišli 1. februára, nahradiť narýchlo pár desiatkami nových, neskúsených a podľa našich informácií často aj nekompetentných,” uvádza vo vyhlásení šéf lekárskych odborov Peter Visolajský.

Podľa odborárov pri riešení krízovej situácie v zdravotníctve v súčasnosti mimoriadne chýba dialóg. "Vidíme, že nikto z vlády Slovenskej republiky, či už minister zdravotníctva Viliam Čislák, alebo predseda vlády Robert Fico nerokujú so sestrami tak, ako to situácia vyžaduje,” uviedol šéf LOZ. Ako upozornil, v roku 2011, kedy hromadné výpovede podali lekári, sa situáciu podarilo upokojiť až po intenzívnych rokovaniach.