Sestry spustili akciu hromadných výpovedí. V Žiline ich podalo 200

Sestry, ktoré sú dlhodobo nespokojné s riešením svojich požiadaviek, dnes spustili akciu hromadných výpovedí. Prvých vyše 200 výpovedí padlo v žilinskej fakultnej nemocnici. V ostatných dňoch by mali výpovede pribúdať aj v ďalších nemocniciach. Na brífingu to dnes oznámila šéfka sesterských odborov Monika Kavecká. O koľko zariadení by mohlo ísť spresniť nechcela.

"Pristupujeme k týmto už, bohužiaľ, krajným možnostiam na základe toho, že nás nikto nepočúva... Dnes začala Žilina, ráno sme podali vyše 200 výpovedí sestier a pôrodných asistentiek, pretože už nechceli čakať," povedala Kavecká. Podľa prezidentky sesterskej komory Ivety Lazorovej ide o protest proti hrám, ktoré s nimi tri roky hrala vláda. Zákon, ktorý má upraviť platov zdravotníkov, označila za paškvil.

"Vôbec nás neteší, že sme museli pristúpiť k tomuto kroku, pretože sme si dostatočne vedomé toho, čo bude nasledovať, že to nebude jednoduché, ale iný spôsob ako vyvinúť nátlak na zodpovedných, aby skutočne riešili serióznym spôsobom situáciu v zdravotníctve, my v súčasnosti nevidíme," skonštatovala Lazorová. Poukázala, že boj sestier nie je len o ich platoch, ale aj o lepšom zdravotníctve.

Akcia hromadných výpovedí otriasla slovenským zdravotníctvom koncom roku 2011. Odchod asi 1200 lekárov z nemocníc vtedy viedol k vyhláseniu núdzového stavu. Do akcie sa pôvodne zapojilo vyše 2400 lekárov, nakoniec na svojej výpovedi trvala asi polovica z nich. Zdravotníci sa vtedy rozhodli siahnuť po radikálnom riešení pre neakceptovanie ich požiadaviek. Štát následne upravil povinnosti zdravotníkov v čase krízovej situácie. Tým, ktorí by v prípade jej vyhlásenia nenastúpili do práce, tak hrozia tresty.

ANALYTIK: Sestry môžu výpoveďami stratiť viac než lekári

Výpovede nepodá veľa sestier, myslí si šéf Health Policy Institute (HPI) Tomáš Szalay. Akcia podľa neho nezatrasie slovenským zdravotníctvom tak ako v roku 2011. V tom čase odišlo z nemocníc asi 1200 lekárov pre neakceptovanie ich požiadaviek, čo viedlo k vyhláseniu núdzového stavu.

Sestry dnes avizovali, že prvých 200 výpovedí padlo v žilinskej nemocnici, v ostatných dňoch by sa tak malo stať aj v iných nemocniciach. Pre tento krok sa rozhodli preto, lebo minister zdravotníctva Viliam Čislák (nominant Smeru-SD) im podľa ich slov nevyhovel v požiadavkách pri tvorbe zákona, ktorá zdravotníkom upravuje mzdy.

Szalay si netrúfa odhadnúť, koľko sestier by mohlo výpovede podať. "Predpokladám, že to bude iba zlomok z výpovedí, ktoré podali lekári," konštatoval pre TASR. Myslí si, že akcia nebude plošná. "Sestry výpoveďami stratia viac než lekári,"domnieva sa. Mnohé sú podľa neho živiteľkami rodiny, stratiť zamestnanie si nemôžu dovoliť. Nie sú ani mobilné ako lekári, viaceré nepôjdu robiť do zahraničia. V porovnaní s lekármi nemajú podľa analytika ani nasporené, bez práce preto nevydržia dlho.

"Záver tejto akcie bude, že viacero sestier výpovede stiahne. Nemocnica nemá náhradu zo dňa na deň, sestra nemá kam ísť,"vysvetlil Szalay. Zároveň upozornil, že zamestnávateľ nemusí prijať všetky sestry naspäť do pracovného pomeru. Sestry preto pouvažujú, či pristúpia k "takto ráznemu rozhodnutiu". "Je to totiž úžasný spôsob, ako sa zbaviť nechcených ľudí,"uviedol analytik.

Akcia sestier sa podľa Szalaya nestretne s porozumením väčšiny ľudí. "Verejnosť ťažko chápe, čo sestry konkrétne od ministra chcú. Že ide o koeficienty? Nedá sa to jednoducho vysvetliť," povedal. Zákon, ktorý má zdravotníkom upraviť mzdy, označil za zlý. Centrálna mzdová regulácia je podľa neho nesprávna. Je toho názoru, že plat by sa mal odvíjať od produktivity práce a kvality výsledkov.