Výživových doplnkov na slovenskom trhu pribúda

"Vzhľadom na to, že ide napríklad o koncentrované formy vitamínov, je potrebné si uvedomiť, že predstavujú len doplnenie výživy v tých prípadoch, ak je prirodzená strava nedostatočná alebo organizmus je vystavený väčšej záťaži a podobne," poukazuje hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) Lenka Skalická. Pripomenula, že nie všetky sú vhodné pre každého. Väčšina sa napríklad neodporúča pre deti do troch rokoch. Doplnky s vyšším obsahom kofeínu nie sú zase vhodné pre ľudí so srdcovo-cievnym ochorením.

Výživové doplnky sa na trh uvádzajú ako potraviny, a nie lieky, pri ktorých sa musí preukazovať aj ich účinnosť. "Podľa legislatívy musia výrobcovia preukázať a zachovávať zdravotnú bezpečnosť výživového doplnku. Účinnosť sa u potravín – teda ani u výživových doplnkov vo všeobecnosti nepreukazuje. Ak sa však na označení uvedie zdravotné tvrdenie, v takomto prípade možno uviesť len legislatívne povolené zdravotné tvrdenia, ktorým predchádzalo vedecké posúdenie údajov, ktoré zahrňujú aj epidemiologicky-klinické štúdie," vysvetlila Skalická.

Podmienky pre údaje na obaloch výživových doplnkov sa v posledných rokoch sprísnili. Ich dodržiavanie úrady verejného zdravotníctva každoročne kontrolujú. „Výrobcovia si musia dávať pozor napríklad na uvádzanie množstva živín a látok v podobe číselnej hodnoty, rovnako prídavných látok, nesmú chýbať informácie o dávkovaní a v rámci procesu notifikácie musíme predložiť Úradu verejného zdravotníctva napríklad i návrh etikety," priblížila prezidentka Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok Iveta Kelová.