Biela noc po prvý raz rozžiarila Bratislavu

Podujatie popularizuje súčasné umenie pre masy ľudí, preto je bezplatné a odohráva sa vo verejných priestoroch mesta, objasňuje poslanie akcie iniciátorka Bielej noci na Slovensku a jej umelecká riaditeľka Zuzana Pacáková.

Bielu noc otvorili svetelné zajace

V Bratislave sa predstavili aj niektoré projekty, ktoré mali v Košiciach veľký divácky úspech, ako napríklad 5000 svietiacich lyžičiek Petra Vrábľa, ktoré sa stali symbolom prvej košickej Bielej noci. Prvú bratislavskú Bielu noc oficiálne otvorili o 18:30 na Hlavnom námestí pri objekte Narušitelia, nadrozmernej inštalácii päťmetrových svetelných zajacov. Ich autorka Amanda Parer nimi odkazuje na vážny environmentálny problém Austrálie, na premnoženie zajacov.

Po piatich úspešných košických ročníkoch sa Biela noc rozšírila do hlavného mesta Slovenskej republiky spájajúc tak východ a západ krajiny súčasným umením. Zároveň priniesla niečo nové, keďže Bratislava doteraz nemala takýto druh festivalu súčasného umenia, ktorý sa odohrával vo verejnom priestore, doplnila Pacáková.

Odkaz, priebeh a význam oboch Bielych nocí je rovnaký, dramaturgia je však z väčšej časti odlišná - spájajú ju zahraniční headlineri, ktorí sa v každom meste predstavia v inom prostredí, niektorí dokonca s dvoma rôznymi dielami.

Hrad ožil príbehmi ľudových rozprávok

Súčasní svetoví aj domáci umelci pripravili inštalácie na mieru historickému centru ajeho menej známym zákutiam. Prevažne svetelné objekty oživili nábrežie, podzemie Mestského divadla P. O. Hviezdoslava, Starú tržnicu, Slovenskú národnú galériu a iné galérie či tzv. obrátenú pyramídu Slovenského rozhlasu.

Nechýbalo UFO na Moste SNP a najvyššia rozhľadňa na 23. poschodí budovy VÚB banky na Mlynských nivách, zo strechy ktorej sa do neba vinula Mliečna dráha od Braňa Bernára. Fasáda Bratislavského hradu po zotmení ožila príbehmi ľudových rozprávok umelca Gábora Pribéka a Erdödyho palác bol v réžii rakúskeho umelca Klausa Obermaiera tancovať s ľuďmi. K lákadlám festivalu patril aj domček Walden Raft na hladine Štrkoveckého jazera od Elise Morin a Florenta Albineta.

Návštevníci si ho mohli vychutnať až do 25. októbra a každý víkend od 12:00 do 17:00 sa k nemu doplaviť loďkou. Vďaka Bielej noci sa súčasné vizuálne umenie dostalo na neobyčajné miesto, na jeden z najstarších bratislavských cintorínov, Ondrejský cintorín. Trasa Bielej noci poviedla od Šancovej ulice cez historický stred mesta, po námestie pri Dunaji pred novým SND až k Štrkoveckému jazeru.

Festival sa rozšíril za hranice Bratislavy

Jedným z organizátorov festivalu je i Bratislavský samosprávny kraj. Vďaka tejto spolupráci bude vyše 200 "kultúrnych mediátorov", študentov stredných škôl kraja priamo na stanoviskách informovať o vystavených umeleckých dielach. Študentov po skončení Bielej noci čakala odmena, tvorivé dielne s umelcami z Bielej noci. Festival sa zároveň rozšíril za hranice hlavného mesta a niektoré inštalácie sa neskôr umiestnili v mestách Malacky, Senec a Stupava.

Biela noc vznikla v Paríži v roku 2002. V roku 2013 ju navštívilo viac ako dva a pól milióna ľudí. Z Paríža sa počas niekoľkých rokov projekt rozšíril aj do miest ako New York, Los Angeles, Chicago, Miami, Santa Monica, Montreal, Toronto, Rím, Tel Aviv, Gaza, Jeruzalem, Madrid, Brusel, Riga, Bukurešť, Amsterdam, Brighton, Turín, Naples, Petrohrad, Košice a najnovšie aj Bratislava. Košická Biela noc sa stala za päť rokov najväčším a najnavštevovanejším festivalom súčasného umenia na Slovensku.