Väčšina vysokoškolákov dokáže spojiť štúdium s prácou

Aj keď sa väčšina vysokoškolákov snaží nájsť si prácu a nadobudnúť prax v študovanom odbore, reálne sa to podarí len máloktorému z nich. Väčšinou sú preto ochotní vziať aj prácu, ktorá nespĺňa ich predstavy. Študentské časy tak u nich zostanú natrvalo spojené napríklad s prácou čašníka, hostesky, plavčíka či animátora. Približne 79 percent pracujúcich vysokoškolákov si zarobí brigádnickými aktivitami do 250 eur mesačne. Príjem do 500 eur priznalo 19 percent z nich.

Odporúčame:

Dve slovenské univerzity sa dostali medzi najlepšie na svete

Najčastejšie uvádzaným dôvodom, prečo sa budúci magistri, doktori či inžinieri naďalej spoliehajú na rodičovskú podporu, je snaha sústrediť sa výlučne na náročné štúdium, pričom tento dôvod uviedlo 44 percent nepracujúcich vysokoškolákov. Ďalšími dôvodmi sú napríklad nízky zárobok či nedostatok príležitostí zarobiť si vlastné peniaze.

Zo zarobených peňazí si plne hradí náklady na štúdium len 22 percent pracujúcich vysokoškolákov. Aspoň čiastočne si hradí náklady na štúdium 52 percent pracujúcich vysokoškolákov a 26 percent pracujúcich pripúšťa, že zarobené peniaze míňajú radšej na iné veci. Študenti si za zarobené peniaze najčastejšie kupujú jedlo (49 percent), nasleduje nákup oblečenia či elektroniky (24 percent) a približne 10 percent zo zarobenej sumy minú na zábavu.