Hirošima si pripomenula deň atómovej tragédie

V Hirošime vypustili desiatky bielych holubíc

Okolo 50 000 ľudí, medzi ktorými boli aj preživší, sa zúčastnilo na spomienkovej slávnosti neďaleko epicentra útoku z roku 1945 v hirošimskom Parku mieru, kde si o 08.15 (miestneho času) minútou ticha pripomenuli obete útoku. Následne sledovali vypustenie desiatok bielych holubíc, symbolu mieru, do vzduchu, približuje agentúra AP.

Hirošimský starosta Kazumi Macui na spomienkovej slávnosti zopakoval výzvy, aby americký prezident Barack Obama a ďalší svetoví lídri zintenzívnili svoje snahy o dosiahnutie sveta bez jadrových zbraní. Tieto zbrane označil za "absolútne zlo a maximálnu neľudskosť" a kritizoval jadrové mocnosti za to, že ich využívajú ako hrozbu na dosiahnutie národných záujmov.

Pripomenul, že na svete sa nachádza vyše 15 000 jadrových zbraní a pozval svetových lídrov, aby sa pri osobnej návšteve Hirošimy a Nagasaki presvedčili o tom, čo tam atómové bomby spôsobili, keď sa na budúci rok zúčastnia na summite skupiny G-7 v Japonsku.

Spomienkovej slávnosti sa zúčastnili aj zahraniční hostia

Japonsko si pripomína výročie v čase, keď je japonská spoločnosť rozdelená v podpore snáh premiéra Šinzóa Abeho presadiť zákon, aby mohli japonskí vojaci pôsobiť aj v zahraničí. Japonská vláda pred rokom prijala rozhodnutie o novele povojnovej ústavy krajiny, ktorá to zakazovala.

"Musíme vybudovať rámec širokej národnej bezpečnosti, ktorý sa nespolieha na využitie sily, ale je založený na dôvere," pokračoval Macui. A vyzval japonskú vládu, aby rešpektovala "pacifizmus japonskej ústavy" a postavila sa do čela globálneho úsilia o zastavení šírenia nukleárnych zbraní.

Premiér Abe vo svojom príhovore k prítomným, medzi ktorými bola aj americká veľvyslankyňa v Japonsku Caroline Kennedyová, povedal, že Japonsko má povinnosť usilovať sa o elimináciu jadrových zbraní. Priemerný vek ľudí, ktorí atómový útok prežili, prekročil tento rok 80 rokov a preto je odovzdávanie ich osobných skúseností považované za veľmi naliehavé.

Počas vlaňajška zomrelo 5359 ľudí, ktorí prežili jadrové bombardovanie, celkový počet mŕtvych v dôsledku jadrového útoku na Hirošimu s nimi vzrástol na 297 684, uviedla tlačová agentúra AP. Na dnešnej slávnosti sa zúčastnili hostia z vyše 100 krajín vrátane Británie, Francúzska a Ruska

Posledný, ktorý prežil, zomrel v roku 2010

Dátum 6. august sa stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní - známy je aj pod názvom Deň Hirošimy. V ten deň v roku 1945 americké letectvo zhodilo jadrovú bombu na japonské mesto Hirošima. O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, letectvo USA bombardovalo jadrovou náložou aj mesto Nagasaki. Ten dátum si svet pripomína ako Deň Nagasaki.


Posledný člen posádky bombardéra Enola Gay, ktorý zhodil na japonské mestá atómové bomby, zomrel vo veku 93 rokov 28. júla 2014 v americkej Atlante. Theodore Van Kirk bol navigátorom lietadla B-29 Superfortress.

Aj rok 2010 sa v spojitosti s útokmi na japonské mestá viaže s pamätnou udalosťou - úmrtím jediného človeka, ktorý prežil zhodenie jadrových bômb na obe mestá. Cutomu Jamaguči vo veku 94 rokov zomrel 4. januára 2010 na rakovinu žalúdka v Nagasaki. Japonsko v ňom "prišlo o jedného z najdôležitejších svedkov tých čias". Na hrozby jadrových zbraní v roku 2006 upozornil aj na pôde OSN.

Spojené štáty sa v osobe svojho veľvyslanca v Japonsku Johna Roosa v roku 2010 prvýkrát zúčastnili na spomienkovej akcii na obete prvého útoku s jadrovými bombami zo 6. augusta 1945 v Hirošime.

Jadrovú hrozbu spustil "manhattanský projekt"

Po skončení druhej svetovej vojny v Európe sa americká i britská vláda sústredili na vojenskú situáciu na Ďalekom východe a v Tichomorí. Chceli poraziť Japonsko ešte pred vstupom vtedajšieho ZSSR do vojny proti nemu, aby si tak zabezpečili rozhodujúci vplyv v oblasti. Na dosiahnutie tohto vojensko-strategického a politického cieľa si zvolili atómovú bombu.

Už v priebehu druhej svetovej vojny sa podarilo v USA realizovať nákladný, tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Prvý pokus s atómovou bombou uskutočnili Američania pri Almogorde v Novom Mexiku 16. júla 1945, deň pred začiatkom Postupimskej konferencie.

Pre americké vládnuce kruhy bola atómová bomba hlavnou zbraňou ich politického nátlaku v úsilí o svetovládu. Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Truman príkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá - Hirošimu a neskôr 9. augusta 1945 na Nagasaki.

Američania zhodili v Japonsku dve bomby

Dňa 6. augusta 1945 o 08.15 h miestneho času nad Hirošimou - prístavným mestom na ostrove Honšú - americké bombardovacie lietadlo B-29 Enola Gay zhodilo na centrum mesta z výšky desiatich kilometrov jadrovú nálož na padáku. Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby Little Boy, zloženej z uránu U-235 s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 20 000 ton TNT.

Nad mestom sa zdvihol oblak zeme, prachu a dymu. Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Pri útoku zahynulo 70 000 - 80 000 ľudí a vyše 100 000 ďalších utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce osôb a postihnutou ostala ďalšia generácia.

Epicentrum výbuchu v Hirošime pripomína pamätný komplex

Japonsko niekoľko dní po zhodení atómových bômb kapitulovalo. Tým sa skončila druhá svetová vojna v Ázii. Na mieste epicentra výbuchu, na Ústrednom námestí v Parku mieru, vybudovali v rokoch 1949-56 pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tanga.

Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoročne konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní. V septembri 1956 bola otvorená nemocnica pre obete bombardovania vo štvrti Sendamati. V auguste 1964 Svetová rada mieru udelila Hirošime ako prvému mestu na svete zlatú medailu Joliota Curieho.

V deň zvrhnutia bomby sa v Japonsku i na celom svete konajú protesty odporcov nukleárneho zbrojenia. Deň Hirošimy je viac než len pohľad na nukleárny priemysel, je to deň proti vojne a za mier. Jadrové zbrane boli vyrobené na to, aby sa použili vo vojne. V súčasnosti vlastnia rôzne atómové zbrane viaceré krajiny, čím sa riziko vzniku jadrovej vojny stalo oveľa väčším.