Ústavný súd opäť nerozhodol o postupe v kauze Čentéš

Ani na druhý pokus dnes plénum Ústavného súdu SR (ÚS) nerozhodlo o ďalšom postupe v kauze sťažnosti nevymenovaného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša voči prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi.

ÚS o spôsobe riešenia tohto problému rokoval už 24. apríla a nedospel k riešeniu. Informovala o tom dnes večer Martina Demčáková z tlačového a informačného odboru ÚS SR.

Predmetom rokovania boli viaceré alternatívy riešenia procesnej situácie, ktorá vznikla v dôsledku podávania námietok predpojatosti oboma účastníkmi konania.

Na rokovaní neverejného zasadnutia pléna bolo predložených viacero alternatív možného postupu sformulovaných do návrhov dodatku k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie 1. marca 2013 až 28. februára 2014.

Po ukončení rozpravy predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková rozhodla o odročení prerokúvania danej veci. Neakceptovala procedurálny návrh viacerých sudcov na hlasovanie o predložených návrhoch dodatku k rozvrhu práce.

Ako dôvod uviedla prebiehajúcu rozpravu NR SR o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Podľa nej výsledok tejto rozpravy môže ovplyvniť zákonný rámec procesného postupu ústavného súdu, a tým aj medze možných zmien rozvrhu práce, ktorý ako interná norma musí byť v súlade so zákonom.

Na utorňajšej 18. schôdzi NR SR schválila novelu zákona o ústavnom súde v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa novelizácie zákona by sa mala uplatňovať doktrína nevyhnutnosti vyplývajúca z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. Doktrína umožňuje pojednávať a rozhodovať vo veci sudcovi, ktorý by bol inak vylúčený, lebo ak by sa tak nestalo, viedlo by to k nespravodlivosti, respektíve odopretiu spravodlivosti.

Jozef Čentéš podal 3. januára na ústavný súd sťažnosť, že prezident Ivan Gašparovič porušil jeho základné práva zaručené ústavou, keď ho nevymenoval za generálneho prokurátora. Ústavný súd jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie.

O sťažnosti Jozefa Čentéša mal rozhodnúť senát v zložení Peter Brňák, Milan Ľalík a Marianna Mochnáčová, pričom Brňák a Ľalík boli pôvodne na základe Čentéšovej námietky zaujatosti z rozhodovania vylúčení. Potom obaja účastníci konania vzniesli námietky predpojatosti proti 12 z 13 sudcov ústavného súdu. V predmetnej veci tak zostala nenamietaná jediná sudkyňa ústavného súdu, čo spôsobilo patovú situáciu.