Rusko chce zákonom trestať nežiaduce organizácie v krajine

Krok je podľa agentúry AP súčasťou kampane, ktorou sa Rusko dlhodobo snaží potláčať občiansku spoločnosť ako aj príslušníkov disentu v krajine. Podobné opatrenia pritom v krajine zintenzívneli od roku 2012 po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin začal svoje tretie funkčné obdobie v úrade.

Odporúčame:

Francúzsko nedodalo lode, Rusko žiada miliardové odškodné

Rostovom nad Donom popri veteránoch pochodovali stovky detí

Video: Moskva sa zaskvela prehliadkou, Putin skritizoval USA

Proti hlasovali iba traja poslanci

Zákony, ktoré Rusko počas tohto obdobia prijalo, tlak na nevládne organizácie ešte zvýšili. Predmetom razií a viacerých inšpekcií pritom spomedzi nich stali najmä tie, ktoré sú financované zo zahraničia.

Piatkový návrh zákona v druhom čítaní odsúhlasila dolná komora ruského parlamentu (hlasovalo zaň 442 poslancov, proti boli traja). Platným sa však stane až po tom, ako ho v treťom čítaní schváli aj horná komora parlamentu a následne podpíše prezident.

Ak sa tak stane, prokurátori na jeho základe budú môcť akúkoľvek organizáciu označiť za "nežiaducu" v krajine, ak sa preukáže, že predstavuje "hrozbu pre ústavný poriadok" alebo pre národnú bezpečnosť Ruska.

Definícia je veľmi voľná

Britská spravodajská stanica BBC pritom upozornila na to, že samotná definícia slova "nežiaduca" je v návrhu zákona formulovaná len veľmi voľne.

Ľudskoprávni aktivisti sa obávajú, že opatrenie sa dotkne práve takých medzinárodných organizácií, akými sú napríklad Transparency International, Amnesty International či Greenpeace.

Ak ich krajina vyhlási za "nežiaduce", budú musieť v Rusku zatvoriť svoje prevádzky, a tiež zastaviť šírenie informácií prostredníctvom internetu. V prípade neuposlúchnutia im budú hroziť finančné pokuty ako aj tresty odňatia slobody.

Krajina registruje "zahraničných agentov"

Rusko v roku 2012 schválilo zákon, na základe ktorého majú mimovládne organizácie vyvíjajúce politickú činnosť v Rusku a financované zo zahraničia povinnosť zaregistrovať sa ako "zahraniční agenti" a každého pol roka poskytovať podrobné informácie o svojej činnosti, pričom na svoj osobitný štatút by mali upozorňovať pri akomkoľvek verejnom vyhlásení.

Za vyhýbanie sa týmto povinnostiam im hrozí pokuta alebo väzenie. Hoci označenie "zahraničný agent" nemusí priamo poukazovať na protištátnu činnosť, jeho konotácie sú jednoznačne negatívne. Toto nariadenie sa týka napríklad aj mediálnych spoločností financovaných zo zahraničia.