Turci sa hnevajú pre genocídu, ich vstup do Únie je ohrozený

Hahn v rozhovore pre rakúsky denník Der Standard vo štvrtok uviedol, že považuje reakcie Turkov na označenia masakry za genocídu za "veľmi ostré". Rakúsky exminister však podotkol, že ich je potrebné vidieť vo svetle blížiacich sa volieb. Podobné vyjadrenia sú podľa neho populárne v určitých častiach obyvateľstva, no znepokojujú ho dlhodobé dôsledky.

Odporúčame:

Turci stiahli veľvyslanca, vzťah s Rakúskom sa navždy zničil

Arméni si pripomenuli masakru, uplynulo sto rokov

Pápež pobúril Turecko, predvolali si veľvyslanca Vatikánu

"Semená antieurópskeho a antizápadného postoja sú zasiate, čo z dnešného pohľadu robí budúci vstup (Turecka do EÚ) veľmi náročným," povedal Hahn v nepriamej reakcii aj na slová tureckého prezidenta Recepa Erdogana. Ten v sobotu vyjadril sklamanie z počínania EÚ. Podľa Erdogana lídri Francúzska, Nemecka a Ruska podporili "arménske lži", pričom sú podľa neho "tými poslednými krajinami, ktoré majú čo hovoriť o genocíde a najprv by si mali, každý jeden z nich, vyčistiť škvrny v ich vlastných dejinách".

Osmanská ríša, ktorá je predchodkyňou dnešného Turecka, podľa odhadov v rokoch 1915 až 1917 systematicky vyvraždila viac ako 1,5 milióna Arménov. Moslimskí Turci súhlasia s tvrdením, že mnoho arménskych kresťanov zomrelo v partizánskych bojoch, ktoré sa začali v roku 1915. Tvrdia však, že v zrážkach počas prvej svetovej vojny, keď arménske obyvateľstvo bojovalo za svoju nezávislosť, zahynulo približne 500-tisíc Arménov a najmenej rovnaký počet Turkov. Vyvražďovanie Arménov uznalo za genocídu takmer 25 krajín sveta