Machalu pochovajú na Národnom cintoríne v Martine

Drahoslava Machalu pochovajú na Národnom cintoríne v Martine, informovala o tom Matica slovenská s odkazom na článok zverejnený na webstránke Slovenských národných novín. Pohreb sa uskutoční v pondelok 12. januára o 12:00.

Machala bude medzi významnými osobnosťami slovenského národného života

"Komisia mesta Martin vyšla v ústrety návrhu Matice slovenskej v tejto veci. Matičiar a vlastenec Drahoslav Machala bude odpočívať medzi skutočnými významnými osobnosťami slovenského národného života. Je to adekvátna odpoveď pre bratislavský magistrát, ktorý odmietol jeho pozostatky uložiť v zóne pre významné osobnosti na Slávičom údolí v Bratislave," píše sa v úvode článku o pohrebe D. Machalu.

Odporúčame aj:

Zomrel spisovateľ Drahoslav Machala, exporadca Roberta Fica

Spisovateľ a novinár Drahoslav Machala zomrel ráno 1. januára. Machala sa narodil v roku 1947. V rokoch 1966 až 1971 študoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Pred novembrom 1989 pôsobil v bratislavskom Večerníku, týždenníku Nové slovo a denníku Pravda.

Od roku 1990 pracoval ako redaktor bratislavskej filiálky týždenníka Matice slovenskej Slovenské národné noviny. Od roku 1993 pôsobil ako šéfreportér denníka Republika. Následne pôsobil ako zástupca šéfredaktora časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník a neskôr ako generálny riaditeľ Národného literárneho centra v Bratislave. V minulosti pôsobil aj ako poradca predsedu vlády Roberta Fica.

Bol poradcom Roberta Fica, ale aj agentom ŠtB

Medzi jeho literárne diela patria napríklad Zlomený sen (1994) o letcovi, generálovi Ottovi Smikovi, Rytieri oblohy (1996, 1997, Cena E. E. Kischa) a Návrat do Itaky (1998) o generálovi Jánovi Ambrušovi a slovenských letcoch v Kráľovských leteckých silách RAF.

Je tiež autorom encyklopédie slovenských spisovateľov od Antona Bernoláka po Miroslava Válka nazvanej Majstri slova (2002, Perfekt). Taktiež je autorom životopisu bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča Prezident Gašparovič (2004)

Jeho meno sa v minulosti spájalo aj s kauzami. V roku 2012 ho napríklad spisovateľ Tomáš Janovic obvinil z fyzického napadnutia. Podľa spisov komunistickej ŠtB bol tiež od roku 1979 vedený ako agent s krycím menom Pamír, od roku 1984 ako dôverník s krycím menom Drahoš.