Extrémne predražený tender vyhrala schránková firma, tvrdí KDH

Spoločnosť Paywell, ktorá vyhrala súťaž na overovanie platieb palivovými kartami za mýto, bude mať zabezpečený príjem v desiatkach miliónov eur. Tvrdí to opozičná strana KDH.

"Z každej transakcie bude táto pochybná firma s nejasnou vlastníckou štruktúrou brať 6,15 % sumy. Je to niekoľkonásobne vyššie, ako si berú banky pri platbe kreditnými kartami," priblížil dnes na tlačovej konferencii v Bratislave podpredseda KDH Pavol Zajac s tým, že celkový rozdiel je viac ako 100 miliónov eur. Navyše, podľa jeho slov sa do súťaže táto spoločnosť prihlásila len deň po svojom vzniku.

"Zvláštne sú predovšetkým prepojenia tejto firmy s finančnou skupinou," konštatoval Zajac. Zaujíma ho najmä skutočný majiteľ spoločnosti.

Predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre hospodárske záležitosti Ján Hudacký (KDH) sa preto chystá zvolať ešte tento týždeň mimoriadne rokovanie výboru. Chce pozvať ministra dopravy Jána Počiatka (Smer-SD) a generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Milana Gajdoša, aby tieto záležitosti objasnili."Chceme, aby zodpovední vysvetlili tento extrémne predražený tender a pristúpili ku krokom, ktoré ušetria našim občanom desiatky miliónov eur," konštatoval Hudacký.

Tender na overovanie platieb palivovými kartami za mýto vypísala po kritike Európskej únie NDS.

D. Lipšic: Pri boji proti schránkovým firmám musíme poznať konečného beneficienta

Ak chce vláda SR skutočne bojovať proti účasti schránkových firiem vo verejných zákazkách, musí sa do navrhovaného zákona dostať podmienka odkryť konečného užívateľa výhod. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave na to upozornil poslanec NR SR Daniel Lipšic (nezaradený), ktorý avizuje predloženie pozmeňujúceho návrhu v tomto duchu.

"Premiér vyzval opozíciu, že je ochotný komunikovať o právnej úprave zákazu schránkových firiem. Ním predložený návrh možno ľahko obísť a nič nerieši. My navrhneme, aby účastníci verejného obstarávania museli uvádzať cez čestné vyhlásenie, kto je konečným užívateľom výhod, a následne po prípadnom víťazstve by museli predložiť potvrdenie od banky, kto je konečným užívateľom výhody z danej transakcie," vysvetlil Lipšic. On sám je presvedčený, že ak premiér myslí boj proti schránkovým firmám vážne, návrh bude prijatý.

"Ak by sme mali zákon, ktorý prinúti zverejňovať len vlastnícku štruktúru, tak by sme sa dozvedeli, že polovičným vlastníkom Petit Pressu je spoločnosť Sita. Pritom všetci vieme, že konečný užívateľ výhod je finančná skupina Penta," zdôraznil Lipšic s tým, že poznať len vlastnícku štruktúru je o ničom.

Podľa Ficovho návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní by mali schránkové firmy prísť o možnosť uchádzať sa o verejné zákazky. Právnická osoba, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby ju vlastnia, sa nebude môcť zúčastniť na verejnom obstarávaní. "Nejaká schránková firma v krajine, kde sa nevieme dostať k informáciám, kto je skutočný vlastník, ak by sa takáto firma prihlásila do verejného obstarávania, bude zo zákona z neho priamo vylúčená," priblížil premiér.

Do tendrov nebudú môcť ísť ani slovenské, ani zahraničné firmy, ak ich akcionármi alebo spoločníkmi budú firmy z daňových rajov. Do tretice sa o verejné peniaze nebudú môcť uchádzať ani spoločnosti, v ktorých majú viac ako 10-percentný podiel verejní činitelia. "Len čo je v nejakej firme verejný funkcionár s podielom vyšším ako 10 percent, automaticky sa takáto firma nemôže zúčastňovať na verejnom obstarávaní," uviedol Fico. Podľa jeho slov ide o "veľmi prísne rozhodnutie".

L. Žitňanská: Novela o verejnom obstarávaní neodhalí skutočných užívateľov výhod

Vládna novela zákona o verejnom obstarávaní neodhaľuje skutočných užívateľov výhod ani biele kone v schránkových firmách. Navyše sa týka len tendrov, nerieši schránkové firmy, ktoré sa dostávajú k verejným zdrojom inak, ako cez verejné súťaže. Tvrdí to podpredsedníčka Mosta-Híd a exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, podľa ktorej je vládna novela slabá.

Spolu s poslancom Miroslavom Beblavým (nezaradený) pripravuje pozmeňujúce návrhy, ktorými chce vládny návrh zmeniť tak, aby bol účinnejší. "Treba, aby sme odkryli konečných užívateľov výhod, a to tak pri tendroch, ako aj pri inom použití verejných prostriedkov," povedala pre TASR.

Vládnu novelu podporí len pokiaľ bude viesť k odhaľovaniu skutočných konečných užívateľov výhod. "Teda tých, ktorí vo finále čerpajú verejné zdroje. Inak je ten zákon len PR akcia na vyriešenie politického problému Smeru, ktorá nás neposunie nikam ďalej," uviedla Žitňanská.

K odhaľovaniu skutočných vlastníkov má podľa nej slúžiť aj zákon týkajúci sa boja proti praniu špinavých peňazí. "Pozná ten mechanizmus a vie, ako sa majú preukazovať osoby, ktoré stoja za firmami. Národná banka Slovenska s tým má svoje skúsenosti. A na toto treba nadviazať," zdôraznila Žitňanská.

Zároveň je podľa nej nevyhnutné prijať zásadnú zmenu zákona o konflikte záujmov, ktorý by sprísnil a sprehľadnil majetkové priznania verejných funkcionárov. "Pokiaľ nebudú jasne transparentné majetkové priznania politikov, tak nebudeme vedieť, ktorí verejní funkcionári z obchodov reálne profitujú," vysvetlila Žitňanská.

Poukázala na novelu, ktorá je v parlamente, no dosiaľ o nej parlament nerokoval a nerozhodol. Ide o kompromisný návrh všetkých parlamentných strán, ktorý má priniesť prehľadnejšie a podrobnejšie majetkové priznania verejných funkcionárov. Hoci sa na ňom dohodli všetky strany, Smer-SD od neho napokon ustúpil. Bez vládnej strany nemá šancu na úspech.

Smer-SD avizoval vlastnú novelu. Dosiaľ sa neobjavila. Pavol Paška ako predseda parlamentu pritom sľuboval, že verejní funkcionári budú musieť od januára 2015 podávať podrobnejšie majetkové priznania. Žitňanská vidí za odsúvaním rozhodnutia o zmene zákone neochotu a strach Smeru-SD zverejňovať podrobnejšie majetkové priznania. "Proces prijatia novely brzdil osobne pán Paška. Po kauze piešťanského cétečka je jasné, prečo,"povedala.

Vláda dala do parlamentu novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá by mala zamedziť účasti tzv. schránkových firiem vo verejnom obstarávaní. Národnej rade navrhuje prerokovať normu v skrátenom legislatívnom konaní, aby mohla začať platiť už od 1. januára 2015.

Verejného obstarávania by sa po novom mohla zúčastniť len taká právnická osoba, ktorá bude schopná preukázať vlastnícke vzťahy až po úroveň fyzickej osoby. Výnimku majú tvoriť akciové spoločnosti kótované na burzách v členských štátoch Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a OECD, ako aj ich dcérske spoločnosti. Tieto firmy totiž podľa predkladateľa musia splniť rad náročných kritérií, a preto nemôže ísť o klasické schránkové firmy.