Prezident Kiska vyznamenal piatich bojovníkov za slobodu

Prezident republiky Andrej Kiska udelil štátne vyznamenania piatim osobnostiam za zásluhy v protifašistickom odboji a celoživotné úsilie pri obrane demokracie.

"Osudy dnešných vyznamenaných sú dramatickým svedectvom dejín Slovenska a celej strednej Európy, tragických aj heroických udalostí, ktoré sa v tomto priestore odohrali," povedal v príhovore prezident Kiska.

Medailu prezidenta SR bojovníkom za slobodu a demokraciu si v Prezidentskom paláci z rúk hlavy štátu prevzal Jaroslav Fabok, Ján Zeman a Alexander Bachnár. Vyznamenanie in memoriam udelil prezident Marcelovi Strýkovi, medailu prevzal syn Martin Strýko.

Prezident Kiska ocenil in memoriam aj Agnešu Kalinovú, ocenenie prevzala jej dcéra Júlia Sherwood. "Chcem poďakovať pánovi prezidentovi za vysoké vyznamenania. Považujeme to za prejav uznania myšlienok a cieľov, za ktoré sme bojovali a usilovali sa ich splniť. Podarilo sa nám to až v roku 1989, kedy sa idey a ciele, za ktoré sme vtiahli do boja, mohli začať uskutočňovať," vyhlásil za ocenených Alexander Bachnár.

Jaroslav Fabok pred vypuknutím Slovenského národného povstania pôsobil v odbojovej organizácii Flora napojenej na Veľkú Britániu. Tlmočil partizánom v Povstaní, za čo sa ocitol v nemeckom zajatí. Po vojne pomáhal budovať Demokratickú stranu a stal sa jej tajomníkom.

Po nástupe komunistov k moci ho zatkli a odsúdili, podarilo sa mu však dostať sa za hranice. V Nemecku sa zapojil do spravodajskej činnosti a keď sa v roku 1949 vrátil do Československa, chytili ho a odsúdili na smrť. Trest neskôr zmenili na doživotie; v lágroch a uránových baniach strávil šestnásť rokov.

Jána Zemana odsúdil totalitný režim najprv na smrť. Rozsudok potvrdil aj Najvyšší súd a odsúdený trištvrte roka čakal v cele smrti na výkon vlastnej popravy. Potom mu trest zmenili a vo väzení strávil ďalších štrnásť rokov. Spolu s ním odsúdili aj jeho manželku, ktorú väznili osem rokov.

Alexander Bachnár je dnes posledným žijúcim veliteľom slávnej židovskej jednotky bojujúcej v SNP. Skupina sa zrodila v koncentračnom a pracovnom tábore Nováky, tajne zhromažďovala zbrane a udržiavala kontakty s partizánmi v okolí.

Po vypuknutí Povstania bol veliteľom roty. Po vojne pracoval ako novinár. V päťdesiatych rokoch ho však poslali do výroby a o prácu novinára prišiel druhýkrát po sovietskej okupácii v roku 1969. Po Novembri 1989 bol tajomníkom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.

Odporúčame aj:

ŠtB oživila v roku '89 staré akcie, zatknúť mala tisíce ľudí

Pôvod štátneho sviatku 17. novembra siaha až do roku 1939

Slovensko prvé zrušilo vedúcu úlohu KSS, Klaus to ignoroval

Tvárami Nežnej revolúcie sú podľa Feldeka nevinne odsúdení

November ´89 priniesol demokraciu a štandardné ľudské práva

Uplynulo štvrťstoročie od Nežnej revolúcie

Nebohý Marcel Strýko bol košickým undergroundovým umelcom, filozofom a predstaviteľom disentu. Rozmnožoval a šíril samizdatové diela, v Košiciach usporadúval neformálne výstavy a filozofické semináre.

ŠtB ho za obdobie neslobody predvolala na 282 výsluchov. Do Nežnej revolúcie sa zapojil hneď od začiatku, bol spoluzakladateľom Občianskeho fóra v Košiciach, neskôr bol poslancom Slovenskej národnej rady.

Agneša Kalinová bola žurnalistkou a významnou kultúrnou osobnosťou. Podľa prezidenta Kisku prešla ťažkými životnými skúškami a prenasledovaním dvoch despotických režimov. Pre svoj pôvod nesmela študovať a na jar 1942 ušla pred deportáciami do Budapešti, kde ju prichýlili v kláštore.

Po vojne pracovala ako redaktorka, presadila sa v týždenníku Kultúrny život, ktorý bol po okupácii v auguste 1968 zakázaný. V roku 1978 sa po rokoch prenasledovania vysťahovala s rodinou do Mníchova.

"Tisícky poslucháčov majú dodnes v pamäti jej hlas z rádia Slobodná Európa, ktorým v časoch neslobody komentovala domáce udalosti a povzbudzovala tých, ktorí sa dokázali vzoprieť," pripomenul prezident Kiska.