Svetové mocnosti rokujú o iránskom jadre, Teherán sa ho drží

Výsledkom debát by mal byť návrh, podľa ktorého by sa Teheránu ponúkla možnosť využívať jadrovú energiu na civilné účely.

Irán a takzvaná skupina P5+1 rokovali naposledy o spornej téme v Kazachstane koncom februára. Západ počas nich ponúkol islamskej republike zmiernenie sankcií výmenou za ústupky v jadrovom programe, najmä v oblasti obohacovania uránu.

Prvé kolo najnovších rokovaní potrvá do soboty a zúčastňuje sa na ňom aj hlavný iránsky vyjednávať Saíd Džalílí. Mocnosti zastupuje šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová, ktorá dúfa, že výsledkom rozhovorov bude "uvážená, vyvážená a premyslená odpoveď v snahe dosiahnuť dohodu o spôsoboch, ako sa pohnúť vpred".

Džalílího zástupca Alí Bagherí už informoval, že na začiatku rokovaní islamská republika predstavila aj vlastný protinávrh, jeho detaily však zatiaľ odmietol špecifikovať. Teherán však už vopred avizoval, že bude brániť svoje právo na nukleárny program vrátane obohacovania uránu. Ako uviedol, mocnosti "budú musieť akceptovať iránske právo na obohacovanie" uránu.

Ashtonovej hovorca odmietol prezradiť, či šéfka zahraničnej politiky EÚ plánuje priame bilaterálne rokovania s Džalílím. Šance, že by sa najvyšší predstaviteľ Iránu konečne stretol aj s hlavnou vyjednávačkou Spojených štátov Wendy Shermanovou sú však ešte nižšie.

"To, čo náš národ očakáva od USA, je korektné správanie. Nielen slová," vyhlásil Džalílí. Ako dodal, rokovania budú z tohto hľadiska "testom", či to Američania myslia vážne so snahou o uzavretie dohody.

Teherán odmieta zastaviť obohacovanie uránu a uzavrieť jadrové zariadenia, ktoré by mohli slúžiť na vojenské účely. Tvrdí, že jeho program je zameraný výlučne na mierové účely a má naň právo. Irán tiež odmieta pristúpiť na akúkoľvek dohodu pred úplným zrušením sankcií a žiada uznanie jeho práva na mierovú jadrovú energiu. Irán a skupina mocností v minulom roku absolvovali tri kolá rokovaní, avšak bez výsledku.