Tripartita prerokovala návrh rozpočtu s menším deficitom

Nové znenie návrhu rozpočtu bolo v pondelok na programe mimoriadneho rokovania Hospodárskej a sociálnej rady. Sociálni partneri sa napokon na znení návrhu nezhodli pre postoj Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Samosprávy totiž žiadajú okrem iného napríklad zvýšiť objem transferov na financovanie prenesených kompetencií štátnej správy, na financovanie sociálnych služieb, na výstavbu nájomných bytov či zreálniť niektoré príjmové položky miest a obcí. Predstavitelia ZMOS-u kritizujú aj skutočnosť, že rezort financií im v návrhu rozpočtu načrtol príliš veľké prebytky, ktorých dosiahnutie považujú za nereálne.

V rozpočte ešte nie sú zahrnuté niektoré otázky

Ostatní sociálni partneri podľa šéfa tripartity, ministra práce Jána Richtera, s návrhom rozpočtu súhlasili s pripomienkami, o ktorých by mali ešte s rezortom financií rokovať. "Pokladám to v tejto chvíli za relatívny úspech. Som presvedčený, že aj ten ďalší časový priestor, ktorý tu je do vlády a následne do parlamentu, je ešte priestorom, aby aj ZMOS mohol s ministerstvom financií tie otázky, ktoré sa týkajú ich problematiky, prerokovať," povedal po rokovaní tripartity Richter.

Ako minister dodal, treba však brať na vedomie, že veľmi veľa vecí v súčasnosti obmedzuje fungovanie dlhovej brzdy. "To je vlastne aj problém ZMOS-u, ktorý očakával, že budú môcť prostriedky ďaleko viac navýšiť najmä z hľadiska výdavkov," povedal.

Minister financií Peter Kažimír o návrhu s novým rozpočtovaným deficitom hovorí, že je to výsledkom lepšieho výberu daní, zlepšovania situácie na trhu práce a celkovo zlepšovania ekonomického prostredia. Pripúšťa, že v rozpočte ešte nie sú zahrnuté niektoré otvorené otázky, ako otázka kolektívneho vyjednávania, otázka miezd učiteľov, či otázka odpočítateľnej položky na odvodoch.

Hranica dlhovej brzdy sa nemusí uplatniť

Zároveň však tvrdí, že priestor v rozpočte sa ešte nájde. "Deficit na úrovni 1,98 percenta je oveľa ambicióznejší, ako od nás vyžadujú európske pravidlá. Je postavený na základe fungovania dlhovej brzdy, ktorá ešte v týchto dňoch platí," povedal Kažimír s tým, že sa dá predpokladať, že Eurostat po zapracovaní novej metodiky ESA 2010 slovenský verejný dlh za minulý rok opäť posunie pod úroveň 55 percent hrubého domáceho produktu.

V konečnom dôsledku by sa tak aktuálna hranica dlhovej brzdy, ktorá neumožňuje predložiť deficit s medziročným nárastom výdavkov, neuplatňovala.

"Dá sa predpokladať, že rozhodnutie Eurostatu z októbra nás dostane pod úroveň 55 percent. Je stále vytvorený priestor aj na pokrytie nákladov kľúčovej odvodovej reformy a myslím si, že aj výsledky kolektívneho vyjednávania s ohľadom na vývoj inflácie v budúcom roku by mohli znamenať dohodu so sociálnymi partnermi," tvrdí minister.

Aké bude znenie rozpočtu vo finále, je tak momentálne stále otázne. Nie je totiž vylúčené, že po budúcotýždňovej správe z Eurostatu o znížení dlhu pod 55 percent rozpočtovaný deficit predsa len porastie. "To už je otázka národnej rady. Vláda a rezort financií predkladá návrh rozpočtu, ktorý musí byť v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti a tento návrh je presne taký," povedal minister Kažimír.

Schodok HDP je pod hranicou európskych pravidiel

Ministrove slová potvrdzujú aj analytici z Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií. "Revízia HDP a zmeny v zaradení subjektov do sektoru verejnej správy však pravdepodobne spôsobia, že podiel dlhu na HDP za rok 2013 v októbrovej notifikácii poklesne pod 55 percent HDP a aktuálne sankcie z dlhovej brzdy nebude nutné uplatňovať," píše sa v správe inštitútu.

Keďže aktuálne uvádzaný schodok na úrovni 1,98 percenta hrubého domáceho produktu je pod hranicou toho, čo od nás požadujú európske pravidlá, pri neuplatňovaní aktuálnych sankcií dlhovej brzdy by sa otvoril dodatočný priestor na úpravy v rozpočte.

"Vytvorený fiškálny priestor oproti pravidlami vyžadovanému cieľu bude tvoriť rezervu pre makroekonomický vývoj a môže slúžiť na krytie nákladov na odvodovú reformu a možných potrieb z kolektívneho vyjednávania najmä v oblasti školstva," dodáva inštitút.

Podľa Beblavého, objem peňazí rastie žmýkaním ľudí

Práve tento postoj ministerstva, ktoré avizuje, že rozdiel medzi uvádzaným deficitom a tým, čo od nás požaduje Brusel, môže tvoriť rezervu na krytie uvedených nákladov, sa nepozdáva poslancovi Miroslavovi Beblavému. "Už prvé prečítanie rozpočtu však ukazuje, že návrh stratil akúkoľvek výpovednú hodnotu. Ministerstvo financií priznáva, že tento návrh neplánuje dodržať," uvádza vo svojom vyhlásení.

Jediné, čo je podľa Beblavého v upravenom návrhu rozpočtu pevné a kredibilné, je tak neustále zvyšovanie daňových príjmov od zamestnávateľov a pracujúcich. "Oproti rozpočtu 2014 predpokladá návrh zvýšenie príjmov z dane z príjmu o 611,8 milióna eur, ale z DPH len o 477,5 milióna eur. Inými slovami, najviac rastie oproti minuloročným očakávaním objem peňazí vyžmýkaných z príjmov zamestnávateľov a pracujúcich, nie z odstraňovania podvodov na DPH," dodal.