NATO posilní sily na východe Európy, krajinám dodá aj zbrane

Súčasťou plánu je aj vytvorenie takzvaných síl okamžitého nasadenia a tiež dodávka dodatočných zbraní do východoeurópskych krajín tak, aby sa boli v prípade napadnutia schopné okamžite brániť. Týka sa to najmä Poľska, a pobaltských štátov Estónsko, Lotyšsko a Litva.

Briti dodajú tisícky vojakov

Britská vláda je pripravená dodať 3500 vojakov pre nové sily rýchleho nasadenia, ktorých vytvorenie v piatok na summite NATO vo Walese schválili prítomní lídri členských krajín. Podľa Camerona sú takéto sily potrebné pre prípadnú rýchlu reakciu na vývoj situácie na Ukrajine, Sýrii či Iraku.

Líder Spojeného kráľovstva zdôraznil, že v čase, keď "Rusko nezákonne šliape po Ukrajine, musíme uistiť východoeurópske členské krajiny, že budeme dodržiavať záväzky z článku 5" zakladajúcej zmluvy aliancie. Ako dodal, "na to potrebujeme byť schopní konať rýchlejšie". Podľa Camerona by špeciálne sily mali byť schopné nasadenia "kdekoľvek na svete v rozmedzí od dvoch do piatich dní".

Súvisiace:

Lode Mistral prídu do Ruska za prímeria, tvrdí Hollande

Švédsky minister si uťahoval zo Zemana, či má tajnú službu

Na summite NATO je hlavnou témou situácia na Ukrajine

Varšava rozhodnutie privítala

Varšava už toto rozhodnutie ústami prezidenta Bronislawa Komorowského privítala. Lídri aliancie sa okrem toho takisto v piatok dohodli aj na usporiadaní ďalšieho summitu NATO v Poľsku. Podľa Rasmussena ide o "symbolické gesto podpory". Pravidelný summit je naplánovaný na rok 2016.

Summit Severoatlantickej aliancie pokračuje v piatok vo waleskom Newporte aj rokovaním o možnostiach pomoci Iraku v boji proti militantom z extrémistickej skupiny Islamský štát. Pomoc by mala zahŕňať najmä koordinačnú činnosť, aliancia ako inštitúcia sa však do žiadnych bojových operácií nezapojí.

Rasmussen otvoril schôdzu Ukrajinou

Jednotlivé členské štáty sú pripravené pomôcť individuálne. Spojené štáty už napríklad odštartovali letecké nálety na severe Iraku proti pozíciám Islamského štátu s cieľom chrániť Američanov a civilné obyvateľstvo. USA na summite aliancie vyzvali svojich partnerov, aby sa pridali ku koalícii bojujúcej proti sunnitským islamistom.

Druhý deň summitu aliancie opäť otvoril odchádzajúci generálny tajomník Anders Fogh Rasmussen, ktorý pripomenul zmenu bezpečnostnej situácie vo svete, na ktorú musí NATO reagovať. Ide nielen o konflikt na Ukrajine či postup Islamského štátu na Blízkom východe, ale aj o viacero konfliktov na juh od Európy.

"Na tieto výzvy musíme odpovedať jednotne a silne. NATO musí byť pripravené a schopné brániť všetkých svojich členov a spojencov," zdôraznil a v tejto súvislosti zdôraznil potrebu zvýšenia rozpočtov členských štátov na obranu.

Ako pred odchodom na summit oznámil prezident SR Andrej Kiska, Slovensko plánuje rozpočet na obranu do roku 2020 vo výške 1,6 percenta HDP. VIAC SA DOČÍTATE TU.