Izrael zasiahol 70 cieľov v Pásme Gazy, hlásia ďalšie obete

Počet palestínskych obetí prekročil podľa tamojších zdrojov číslo 570. Medzi mŕtvymi sú najmä civilisti vrátane asi 100 detí. Izrael dva týždne po začiatku najnovšieho konfliktu hlási 27 mŕtvych vrátane dvoch civilistov. Nové útoky sa uskutočnili v čase, keď o možnostiach dosiahnutia prímeria rokuje v egyptskej Káhire generálny tajomník OSN Pan Ki-mun a americký minister zahraničia John Kerry.

V Pásme Gazy je nezvestný jeden izraelský vojak. Predpokladá sa, že je mŕtvy, citovali miestne médiá armádu. Podľa ich údajov mohol zahynúť spolu s ďalšími šiestimi vojakmi pri nedeľnom útoku na obrnené vozidlo. Armáde sa však doteraz podarilo identifikovať len šesť tiel. Hamás pritom v nedeľu oznámil, že sa zmocnil jedného izraelského vojaka.

Súvisiace:

Gaza má za sebou krvavé boje, raketa zasiahla aj nemocnicu

Turecko prirovnalo Izrael za krutosť v Gaze k Hitlerovi

USA uznávajú izraelskú sebaobranu pred reketami z Pásma Gazy

Izraelčania zabili deti, ktoré hrali v Pásme Gazy futbal

Podľa hovorcu militantov sa tak stalo počas ťažkých bojov na hranici s Gazou. Neuviedol však, či je vojak živý, alebo mŕtvy. Hamás poskytol fotografie jeho identifikačnej karty ako aj armádneho sériového čísla, jeho samého však nie. Izraelská armáda v utorok uviedla, že identifikáciu šiestich zabitých vojakov už ukončila a "úsilie o identifikáciu siedmeho vojaka pokračuje".

Európske a americké aerolínie pozastavili svoje letecké linky s pristátím na medzinárodnom letisku Bena Guriona v Izraeli. Urobili tak po tom, ako asi 1,5 kilometra od neho dopadla raketa, pravdepodobne odpálená palestínskym militantným hnutím Hamás.

Americké úrady na kontrolu leteckej prevádzky trom leteckým prepravcom nariadili na 24 hodín zastaviť lety do Izraela. Ide o firmy Delta, United Airways a USA Airways. Do Tel Avivu prestali lietať aj európski dopravcovia Lufthansa, KLM a Air France, informuje spravodajský portál stanice BBC.

Kresťanov nútia konvertovať, utekajú z Mósulu

Príslušníci kresťanskej menšiny opúšťajú iracké mesto Mósul pre hrozby zo strany islamských povstalcov, ktorí prevzali kontrolu nad mestom počas júnovej ofenzívy. Podľa mósulských kresťanov sa islamisti snažili zaviesť prísne moslimské právo šaría a vyzvali ich na konvertovanie na islam, inak budú popravení. Členovia kresťanskej menšiny sa pretorozhodli utiecť do neďalekého kurdského regiónu a do oblastí kontrolovaných kurdskými ozbrojenými silami. Starosta kurdského mesta Arbíl Navzád Hadív prisľúbil kresťanom ochranu.

V 36-miliónovom Iraku žije odhadom 200-tisíc kresťanov, čo je o viac ako milión menej ako pred vojenskou inváziou v roku 2003. Najpočetnejšie sú kresťanské menšiny vo veľkých mestách ako Bagdad, Basra, Mósul či Kirkúk. Väčšina z nich sa hlási k chaldejsko-katolíckej cirkvi. Irackí kresťania patria medzi najstaršie existujúce kresťanské komunity na svete.