Sarajevský atentát pred sto rokmi spustil vojnové šialenstvo
- 6:56 28.06.2014
- BRATISLAVA
Pred sto rokmi, 28. júna 1914 zavraždili následníka rakúsko-uhorského trónu arcivojvodu Františka Ferdinanda d'Este a jeho manželku Žofiu, vojvodkyňu z Hohenbergu. V bosnianskom Sarajeve ich zastrelil srbský nacionalista Gavrillo Princip. Smrť arcivojvodu neskôr viedla k vypuknutiu 1. svetovej vojny.
Veľké Srbsko
Miestne obyvateľstvo však prítomnosť Rakúšanov vnímalo s rozpakmi, obzvlášť nacionalisticky zmýšľajúci Srbi. "V susednom Srbsku sa od 19. storočia šírila idea vytvorenia tzv. Veľkého Srbska, ktoré malo zahŕňať všetkých etnických Srbov aj za hranicami vtedajšieho Srbska," povedala pre agentúru SITA Jana Zaťková z Vojenského historického ústavu. "Dosiahnuť sa to malo anexiou území, na ktorých žili Srbi - predovšetkým Bosny a Hercegoviny, kde žilo veľké množstvo Srbov, časti Bulharska, Čiernej hory, severného Albánska a Kosova."
Bosnianski Srbi sa združovali v nacionalistických organizáciách ako Mladá Bosna. S pomocou srbskej spravodajskej služby vznikla aj organizácia Zjednotenie alebo smrť, ktorá bola známa aj pod názvom Čierna ruka. Jej cieľom bolo podľa Zaťkovej provokáciami a teroristickými akciami oslabiť rakúsko-uhorskú moc v Bosne a Hercegovine.
Vojnová reťaz
Gavrillo Princip mal v čase atentátu 19 rokov a už predtým bol aktívny v nacionalistických kruhoch. Na auto následníka trónu vystrelil dvakrát. Jedna strela zasiahla Františka Ferdinanda do krku. Druhá zasiahla jeho manželku Žofiu do žalúdka. Obaja následne zraneniam podľahli. Principa zatkli a odsúdili na doživotné väzenie. Zomrel v roku 1918 na tuberkulózu v pevnosti Terezín na území dnešnej Českej republiky.
Po zavraždení Františka Ferdinanda sa Rakúsko-Uhorsko chcelo tvrdo vyrovnať so Srbskom, ktorého označilo za hlavného vinníka atentátu. "V tejto snahe ho podporovalo aj Nemecko, jeho hlavný spojenec," povedala Zaťková. Rakúsko preto dalo Srbsku desaťbodové ultimátum a v prípade jeho nedodržania hrozilo vojnou. Po tom, čo Srbsko ultimátum nesplnilo, Rakúsko-Uhorsko mu 28. júla 1914 vyhlásilo vojnu. Nasledovala reťazová reakcia vzájomného vyhlasovania vojen. Do konfliktu sa zapojili postupne aj Rusko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a Osmanská ríša. Štyri roky trvajúca vojna radikálne zmenila podobu Európy. V jej dôsledku vnikla napríklad aj Československá republika.
Scholz varuje Irán pred akoukoľvek eskaláciou po izraelských útokoch
Nemecký kancelár Olaf Scholz v sobotu varoval Irán pred eskaláciou konfliktu na Blízkom východe po tom, čo Izrael v noci na sobotu podnikol letecké útoky na vojenské ciele v Iráne.
Zadržali štyroch ľudí v prípade výbušných balíkov
Poľské bezpečnostné zložky zadržali skupinu štyroch ľudí, ktorých obvinili z odosielania zápalných zariadení a výbušnín leteckou dopravou v mene cudzích spravodajských služieb.
Súd opätovne odmietol obvinenia herca Aleca Baldwina z neúmyselného zabitia
Sudkyňa potvrdila svoje rozhodnutie a zamietla obvinenia herca Aleca Baldwina z neúmyselného zabitia kameramanky Halyny Hutchinsovej pri nakrúcaní westernu.
Izrael útočí na vojenské ciele v Iráne
Izraelská armáda v sobotu oznámila, že uskutočňuje letecké útoky na vojenské ciele v Iráne.
The New York Times: Čínski hackeri sa zamerali na mobily Trumpa a Vancea
Čínski hackeri sa napojili na systém telekomunikačnej spoločnosti Verizon a zamerali sa na mobily používané republikánskym kandidátom na prezidenta Donaldom Trumpom a uchádzačom o viceprezidentský úrad J. D. Vanceom.
