Je rozhodnuté, Krym definitívne patrí Putinovi

Na základe dekrétu bude mať teraz Ruská federácia 85 regiónov, čo je o dva viac, ako doteraz. Ide o regióny Krymská republika a mesto Sevastopoľ, ktoré má špeciálny štatút v rámci Krymu.

Súvisiace:

Českí reportéri čelili ruským zbraniam, zhabali im kamery

EÚ robí podľa Fica chybu, Slovensko nedá Ukrajine ani cent

Rusi nad sankciami Západu nelamentujú, ešte ich nepostrehli

Putin tiež podpísal zákon, ktorým spravil zo Simferopoľa hlavné mesto nového federálneho regiónu Krym, uviedol Kremeľ. Oleg Belavenčev, ktorý predtým viedol agentúru ministerstva obrany, bol vymenovaný za prezidentského vyslanca v regióne, uviedla ruská tlačová agentúra Ria Novosti.

Z Krymu utekajú ľudia, útočiskom je Poľsko

Takmer 100 ukrajinských utečencov z Krymu požiadalo v marci v Poľsku o azyl, uviedla v piatok poľská predstaviteľka. Ukrajinci sú zatiaľ umiestnení v utečeneckých táboroch a čakajú na rozhodnutie poľských orgánov.

Elzbieta Pikorová, hovorkyňa pohraničnej služby v meste Przemysl na východe Poľska, povedala, že utečenci prichádzajú od čias, keď ruské jednotky začali obsadzovať Krymský polostrov. Najväčšia skupina prišla vo štvrtok v noci a bolo v nej 17 detí vo veku od 5 mesiacov do 18 rokov.

Podľa vyhlásenia utečencov doma čelia vyhrážkam krymských úradov za podporu ukrajinských vojakov. Poľské úrady sa majú do šiestich mesiacov rozhodnúť, či utečencom udelia azyl.

Federálna rada jednomyseľne hlasovala za včlenenie Krymu do Ruskej federácie po nedeľňajšom narýchlo zvolanom referende, v ktorom obyvatelia čiernomorského polostrova väčšinovo odrhnutie Krymu od Ukrajiny odhlasovali.

Viac o postupnom podmaňovaní si Krymu Rusmi si prečítate v chronológii ---> TU.

Kyjev a Západ považujú referendum, ktoré sa konalo dva týždne po tom, ako ruské vojsko Krym obsadilo, za nelegálne. Pripojenie k Rusku, ktoré už schválila dolná komora ruského parlamentu, bude zavŕšené v piatok podpisom prezidenta Vladimíra Putina.

Kladivo na Putinovych ľudí

Európska únia uvalí sankcie na ďalších 12 osôb zaangažovaných v pripojení ukrajinského Krymu k Rusku, čím sa ich celkový počet zvýši na 33. Prezidenti a premiéri dvadsaťosmičky o tom vo štvrtok rozhodli v rámci prvého dňa zasadnutia Európskej rady v Bruseli.

Viac o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate ----> TU.

Konkrétne mená ľudí, na ktorých sa bude vzťahovať zákaz cestovať do EÚ a zmrazenie majetku, zatiaľ neboli zverejnené, predpokladá sa však, že zámerom je postihovať "vnútorný kruh" ruského prezidenta Vladimira Putina.

Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy potvrdil, že na čiernu listinu zaradili aj "skutočne vysokopostavené" osoby, zatiaľ čo podľa francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda výber zodpovedá sankciám zo strany USA.

Lídri EÚ tiež dali Európskej komisii za úlohu pripraviť súbor ekonomických opatrení proti Rusku, ak by sa kríza na Ukrajine ďalej stupňovala. Podľa Van Rompuya sa plán týka "všetkých ekonomických oblastí" a zrejme tak nie je vylúčené ani zbrojné embargo.

Ďalšou reakciou na jednu z najhorších politických kríz v Európe od skončenia studenej vojny by malo byť zrušenie summitu EÚ-Rusko, ktorý plánovali uskutočniť v júni.

Putin nechce odpovedať na sankcie

Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že Moskva necíti potrebu ďalej odpovedať na americké sankcie. Vyjadril sa tak po tom, čo americký prezident Barack Obama nariadil druhé kolo sankcií, ktoré sa dotkli asi dvoch desiatok ľudí z Putinovho najužšieho kruhu ako aj hlavnej banky.

Moskva vo štvrtok prvýkrát odpovedala zavedením odvetných opatrení, keď deviatim americkým predstaviteľom a poslancom zakázala vstup do Ruska.

Putin v piatok počas televízneho prenosu zasadnutia prezidentskej Bezpečnostnej rady povedal, že nevidí potrebu ďalších ruských odvetných opatrení a sardonicky poznamenal, že si otvorí účet v Ruskej banke postihnutej poslednými americkými sankciami.

Jaceňuk podpísal dohodu s Úniou

Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk podpisom politickej časti asociačnej dohody na summite lídrov členských krajín Európskej únie v Bruseli priviedol Ukrajinu bližšie k Európe.

Európska únia a Ukrajina podpísali hlavné prvky asociačnej dohody. Dokument v piatok okrem Jaceňuka podpísali stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso.

EÚ a Ukrajina sa v dohode zaväzujú k užšej politickej a ekonomickej spolupráci, ale podstatnejšie časti týkajúce sa voľného obchodu sa podpíšu až po nových prezidentských voľbách, ktoré budú na Ukrajine v máji.

Európska komisia ešte minulý týždeň odsúhlasila obchodné výhody pre Ukrajinu v hodnote takmer 500 mil. eur. Tento týždeň Brusel navrhol novú makro-finančnú finančnú pomoc (MFA) Ukrajine v sume až do 1 mld. eur prostredníctvom strednodobých úverov. Nový program pomoci sa bude realizovať súčasne s existujúcim programom v hodnote 610 mil. eur, ktorý je k dispozícii od roku 2010, ale ešte sa nezačal čerpať.

Stabilizácia ukrajinskej situácie

Uvoľnenie pomoci bude podmienené dohodou Ukrajiny s Medzinárodným menovým fondom (MMF). "Táto pomoc prispeje k stabilizácii zhoršujúcej sa finančnej situácie Ukrajiny," povedal podpredseda EK zodpovedný za ekonomické a menové záležitosti Olli Rehn.

Piatková dohoda bola súčasťou paktu, od ktorého v novembri odstúpil bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč v prospech finančnej pôžičky vo výške 15 miliárd dolárov (10,88 miliardy eur) z Ruska. Toto rozhodnutie vyvolalo v Kyjeve veľké protesty a krvavé boje, ktoré viedli až k jeho zvrhnutiu, čo v konečnom dôsledku zapríčinilo najvážnejšiu politickú krízu v Európe od studenej vojny.

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v piatok pricestuje do ukrajinskej metropoly Kyjev, aby pomohol riešiť súčasnú krízu na Kryme. Stretnúť s tamojšími predstaviteľmi sa má krátko po tom, ako vo štvrtok v Rusku rokoval s prezidentom Vladimirom Putinom. Ako sám povedal, obe cesty sú súčasťou jeho diplomatických snáh, aby všetky strany riešili súčasnú krízu mierovým spôsobom.

Hanebné kalašnikovové referendum, hromžil Cameron

Britský premiér David Cameron v piatok obhajoval najnovšie sankcie uvalené na Rusko zo strany Európskej únie. Zároveň odsúdil "kalašnikovové" referendum na Kryme, po ktorom sa táto časť Ukrajiny pripojila k Rusku, cituje ho spravodajský portál britského denníka The Guardian.

"Odkedy sme sa naposledy stretli, odohralo sa hanebné a ilegálne referendum pod hlavňami kalašnikovov," vyhlásil šéf britskej administratívy na summite v Bruseli. Reakcia únie uvaliť voči Moskve ďalšie reštriktívne opatrenia je podľa neho adekvátna, keďže "Rusko potrebuje Európu viac ako Európa Rusko".

"Samozrejme, že Európa je na 25-percent závislá od ruského plynu. Ale ak sa pozriete na zisky (ruského) Gazpromu, asi 50 percent z nich prichádza z Európy," uviedol. Nevylúčil pritom, že v prípade ďalšej eskalácie situácie bude Kremeľ čeliť ďalším "ďalekosiahlym konzekvenciám v širokom spektre hospodárskych oblastí".