Rusko sa Európe vyhráža za sankcie, Sýria stojí za Putinom

Ukrajinci do Soči pôjdu

Ukrajina napokon predsa len pošle do dejiska zimných paralympijských hier v ruskom Soči svojich športovcov. V piatok to len niekoľko hodín pred otvorením podujatia potvrdil šéf Ukrajinského paralympijského výboru Valerij Suškevič.

"Zostávame na paralympijských hrách," uviedol. Ako však dodal, nevie "do akej miery sa teraz tím môže sústreďovať na výsledky". Otvorenie podujatia však budú bojkotovať viaceré západné krajiny vrátane Veľkej Británie alebo Francúzska.Americký prezident Barack Obama vyzval svojho ruského kolegu Vladimira Putina, aby sa snažil o nájdenie diplomatického riešenia krízy na Ukrajine. Obaja lídri spolu o téme telefonicky diskutovali hodinu, informuje spravodajská stanica BBC.

Putin počas telefonátu podčiarkol, že vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom by nemali utrpieť. Išlo pritom už o druhý telefonát o Ukrajine medzi oboma lídrami za menej než týždeň.

Prezident Obama v rozhovore s Putinom zdôraznil, že konanie Ruska na Kryme je porušením ukrajinskej suverenity, uviedol Biely dom v stanovisku. Podľa Obamových slov existuje riešenie prijateľné pre všetky strany, a to zahŕňa rokovania medzi Moskvou a Kyjevom, medzinárodných pozorovateľov na Ukrajine a návrat ruských síl na ich základne.

Viac o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate ----> TU.

Putin naopak povedal, že "Rusko nemôže ignorovať volanie o pomoc" a americko-ruské "vzťahy by sa nemali obetovať pre nezhody o samostatných, hoci extrémne dôležitých, medzinárodných problémoch", uviedol Kremeľ.

Moskva sa vyhráža za sankcie

Ruská vláda v piatok varovala Európsku úniu pred podniknutím odvetných krokov za "výnimočne nekonštruktívny postoj" ku kríze na Kryme. Moskva takto reagovala na závery štvrtkového summitu členských krajín únie v Bruseli. Podľa ruského ministerstva zahraničných vecí vláda "neprijíma jazyk sankcií a hrozieb, no keď je použitý, nezostane bez odpovede", cituje vyhlásenie ruskej diplomacie portál tlačovej agentúry RIA Novosti.

Členské štáty EÚ sa vo štvrtok v Bruseli dohodli na pozastavení rozhovorov s Ruskom o vízach a obchodnej dohode. Únia taktiež vyzvala na začatie priamych rozhovorov medzi vládou v Kyjeve a Moskvou. V prípade, že v najbližších dňoch rokovania medzi Kyjevom a Moskvou neprinesú výsledok, Únia pohrozila ďalšími krokmi vrátane zákazu cestovania či zmrazenia majetku. Európski členovia skupiny G8 sa taktiež rozhodli zrušiť prípravy na summit G8 v ruskom letovisku Soči.Po páde proruského prezidenta v Kyjeve ruské jednotky obsadili Krym, ktorý de facto ovládajú. Kríza viedla k rozsiahlemu bojkotu paralympijských hier v Soči, ktoré sa začínajú v piatok. Pre kroky Moskvy na Ukrajine odmietli svoju účasť mnohí zahraniční predstavitelia.

Putinova politika je múdra, chváli Sýria

Sýrsky prezident Baššár al-Asad povedal, že obsadenie Krymu ruskými vojakmi odráža "múdru politiku" prezidenta Vladimira Putina a jeho snahy obnoviť "bezpečnosť a stabilitu" na Ukrajine po "pokuse o prevrat".

V liste adresovanom ruskému prezidentovi al-Asad tvrdí, že Putinov zásah na východnej Ukrajine zabránil "teroristickým extrémistom" prevziať moc. Al-Asadove výroky, prvé od vypuknutia krízy na Ukrajine, odvysielala vo štvrtok večer sýrska štátna televízia.

Rusko je verným spojencom a podporovateľom al-Asada v trojročnom konflikte v Sýrii, ktorý sa začal ako pokojná vzbura proti vláde prezidenta a zmenil na občiansku vojnu, v ktorej už zomrelo najmenej 140 000 ľudí. Al-Asad tvrdí, že jeho jednotky bojujú proti islamským extrémistom snažiacim sa zničiť Sýriu.

Referendum o Kryme je ilegálne, zaznelo z Estónska

Ministri zahraničných vecí stredoeurópskych, pobaltských a severských krajín na piatkovom stretnutí v Estónsku odsúdili "ruskú vojenskú intervenciu" na ukrajinskom autonómnom regióne Krym a taktiež krymské vyhlásenie referenda o odtrhnutí od Ukrajiny.

Šéfovia diplomacie krajín zoskupenia V4 plus Estónska, Lotyšska, Litvy a severských krajín odsúdili "útok na ukrajinskú suverenitu a územnú celistvosť" a taktiež "ilegálne a neprijateľné referendum o pričlenení Krymu k Rusku", uvádza sa v oficiálnom vyhlásení vydanom po stretnutí v estónskom meste Narva nachádzajúcom sa pri hranici s Ruskom.

Ministri zároveň vyzvali EÚ na vyslanie pozorovateľskej misie na Ukrajinu. Podľa šéfov diplomacii je vo svetle aktuálnej krízy na Ukrajine a dlhodobej závislosti Európy od ruského plynu a ropy potrebné diverzifikovať energetické zdroje. Maďarsko ústami svojho ministra zahraničných vecí Jánosa Martonyiho v tejto súvislostí vyzvalo USA na čo najskoršie začatie dovozu zemného plynu do Európy.

Jaceňuk chce zasadanie NATO v Kyjeve

Ukrajinský prechodný premiér Arsenij Jaceňuk vo štvrtok pozval radu NATO, aby zasadla v Kyjeve a prediskutovala aktuálny vývoj politickej krízy v krajine.

"Pozval som Severoatlantickú radu, aby navštívila Kyjev a uskutočnila tam zasadnutie," povedal Jaceňuk počas štvrtkovej návštevy summitu EÚ v Bruseli, kde sa stretol aj s generálnym tajomníkom NATO Andersom Foghom Rasmussenom. "Sme presvedčení, že to posilní našu spoluprácu," dodal ukrajinský premiér, ktorého cituje agentúra Ria Novosti.

Krym sa búri, proruskí aktivisti chcú patriť Putinovi

Zopakoval tiež požiadavku Ukrajiny o dodatočnú vojenskú pomoc od aliancie s cieľom "posilniť obranyschopnosť krajiny na technickej úrovni". Ukrajina už skôr apelovala na NATO, aby použila všetky prostriedky na ochranu územnej celistvosti krajiny a jej obyvateľov po tom, čo na Krym vpochodovali ruské jednotky.

Asociačná dohoda je na stole

Jaceňuk na summite v Bruseli uviedol, že nová ukrajinská vláda podpíše asociačnú dohodu s EÚ v "najskoršom možnom" termíne. Ukrajina podľa Jaceňuka prekonáva "politickú, ekonomickú a vojenskú krízu", ktorá sa dotýka "celej Európy".

"Sme odhodlaní urovnať túto krízu v medziach mierových opatrení," zdôraznil premiér, pričom vyjadril istotu, že sa podarí nájsť "východiskovú stratégiu, ktorá umožní každému pochopiť, že Ukrajina je nezávislý štát, nikto nemá právo zasahovať do našich vnútorných záležitostí a všetci majú záujem na mieri a stabilite". Zároveň opätovne vyzval Rusko, aby stiahlo svoje vojsko späť do kasární, nepodporovalo nelegitímnu, takzvanú vládu Krymu a začalo naozaj rokovať o mierovom riešení.