Ukrajinská opozícia vyzýva Západ, aby sa viac angažoval
- 11:22 01.02.2014
- MNÍCHOV

Ukrajinskí opoziční lídri v piatok vyzvali Európsku úniu a Spojené štáty, aby jednoznačnejšie podporili jej boj za demokratizáciu ich krajiny a zastavenie násilia zo strany bezpečnostných zložiek pod vedením prezidenta Viktora Janukovyča. Urobili tak na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorá sa v piatok začala v bavorskej metropole.
Potrebujú jasný akčný plán
Ukrajinská opozícia sa tam stretla s nemeckým ministrom zahraničných vecí Frankom-Walterom Steinmeierom a šéfkou zahraničnej politiky EÚ Catherine Ashtonovou. V sobotu by mala rokovať aj s americkým ministrom zahraničia Johnom Kerrym. V Mníchove pritom so Steinmeirom rokoval aj ukrajinský minister zahraničných vecí Leonid Kožara.
"To čo potrebujeme, nie sú len vyhlásenia, ale veľmi jasný akčný plán - ako vyriešiť problémy a vyriešiť násilie, ako vyšetriť všetky tieto zabitia a únosy a mučenia," povedal pre agentúru Reuters Arsenij Jaceňuk, líder strany Baťkivščina (Vlasť) uväznenej expremiérky Julije Tymošenkovej. Jaceňuk sa teraz obáva, že krajina sa po odstúpení premiéra Mykolu Azarova ocitla v "politickom vákuu". "Nie je tu nikto, kto by skutočne kormidloval krajinu," vyhlásil. Vyzval preto západné krajiny, aby pomohli vyriešiť patovú situáciu v jeho krajine.
Práceneschopný Janukovyč
Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč v piatok podpísal zákon, ktorého súčasťou je amnestia pre aktivistov podieľajúcich sa na tamojšej vlne protivládnych nepokojov. Hlava štátu zároveň potvrdila rozhodnutie parlamentu zrušiť kritizované zákony sprísňujúce pravidlá demonštrácií a postihy za ich porušovanie. Janukovyč tak urobil napriek štvrtkovému oznámeniu, že je dočasne práceneschopný pre ochorenie dýchacích ciest sprevádzané horúčkami.
Ukrajinský prezident je momentálne pod nátlakom opozície, aby sa zachoval rovnako ako premiér Mykola Azarov a odstúpil. Jednou z hlavných požiadaviek opozície v krízových rokovaniach s prezidentom však bolo zrušenie zákonov namierených proti demonštrantom, ktoré parlament schválil 16. januára. V stredu večer parlament splnil i ďalšiu z požiadaviek v podobe amnestie pre aktivistov, podmienkou platnosti je však uvoľnenie okupovaných vládnych úradov do uplynutia dvojtýždňovej lehoty. Opozícia všetky doterajšie ústupky označila za nepostačujúce.

Pápež Lev XIV. odslúžil ďakovnú omšu v Sixtínskej kaplnke, skončila sa potleskom
Pápež Lev XIV odslúžil v piatok v Sixtínskej kaplnke v Apoštolskom paláci vo Vatikáne za účasti kardinálov-voliteľov svoju prvú pápežskú - ďakovnú - omšu.

Merz pohrozil Rusku sankciami, ak nebude spolupracovať v mierovom úsilí
Nemecko nebude váhať s uvalením ďalších sankcií na Rusko, ak nebude spolupracovať pri snahe dosiahnuť mier, vyhlásil v piatok nový spolkový kancelár Friedrich Merz.

Putin sa v Moskve pozdravil s generálmi z KĽDR, Kim navštívil ruskú ambasádu
Putin sa po skončení vojenskej prehliadky pri príležitosti 80. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne na Červenom námestí v Moskve osobitne pozdravil s delegáciou zo Severnej Kórey.

Tusk a Macron podpíšu zmluvu o vojenskej pomoci v prípade ohrozenia
Poľský premiér informoval, že zmluva, ktorú podpíše v priebehu dňa s francúzskym prezidentom, obsahuje okrem iného obojstranný záväzok vojenskej pomoci v prípade bezpečnostného ohrozenia.

Orbán: Od nového pápeža neočakávam veľké zmeny; svet potrebuje duchovných vodcov
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán si nemyslí, že nový pápež Lev XIV. je Severoameričan, pretože - ak to podľa vlastných slov správne pochopil - pochádza z Peru.