Každý siedmy pacient po operácii dostane v nemocnici infekciu

Odborníci na to poukázali na pondelkovej tlačovej konferencii s tým, že ide o vážny problém, ktorému sa dá predchádzať. Zároveň predstavili súbor preventívnych opatrení.

Ako ozrejmili, infekcie spôsobujú zdravotné komplikácie a predlžujú čas hospitalizácie, čím výrazne zvyšujú náklady na zdravotnú starostlivosť. „Dodržiavaním správnych hygienických postupov a používaním bezpečných produktov môžeme spoločne znížiť riziko infekcií na minimum. V praxi sa stále stretávame s nesystémovým a často chaotickým používaním antiseptík a oplachových roztokov pri prevencii infekcií v operačnej rane. V tejto oblasti nám chýba jednotný, odborne podložený prístup,“ uviedla vedúca výskumného centra mikrobiológie a prevencie infekcii Trnavskej univerzity a nemocničná hygienička Fakultnej nemocnice Trnava Jaroslava Sokolová. Dodala, že podľa epidemiologických štúdií by sa až 60 percentám infekcií dalo predísť.

Marek Smolár z Kliniky všeobecnej, viscerálnej a transplantačnej chirurgie Univerzitnej nemocnice Martin doplnil, že v rámci operačného výkonu je tiež dôležité brať do úvahy napríklad aj nedostatky bariérových techník, profylaktické podávanie antibiotík pri vybraných operáciách, intenzitu prevádzky operačnej sály, nedostatočnú oxygenáciu, ako aj celkovú dĺžku operačného výkonu, operačnú techniku aj implementáciu cudzorodého materiálu.

„Prevencia šírenia nemocničných nákaz je dôležitá, keďže zabezpečuje kvalitu zdravotnej starostlivosti o pacienta, bezpečnosť zdravotníckych pracovníkov a v neposlednom rade znižuje náklady na liečbu a hospitalizáciu. Infekcie môžu skomplikovať hojenie rán, spôsobiť zlyhanie implantátov alebo vyvolať závažné stavy. Prevenciou sa týmto komplikáciám predchádza. Ak štát rieši otázku konsolidácie v zdravotníctve, sme toho názoru, že významné úspory vedia nemocnice dosiahnuť aj dodržiavaním správnych postupov, čím eliminujú riziko infekcií pri operáciách a ušetria zdravotníctvu zdroje za zbytočné hospitalizácie pacientov, antibiotickú liečbu a následnú zdravotnú starostlivosť o pacienta,“ dodala výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok (SK+MED) Katarína Danková.

Odborníci preto apelujú na štandardizáciu používania antiseptických a oplachových roztokov, pričom podľa nich treba preferovať klinicky overené prípravky a zabezpečiť jednotné protokoly naprieč pracoviskami. Rovnako apelujú na dodržiavanie postupov predoperačnej, perioperačnej a pooperačnej starostlivosti. Je tiež podľa nich potrebné zaviesť cielene využívanú sonikáciu ako štandardnú metódu pri podozrení na infekcie implantátov - pre presnejšiu diagnostiku a efektívnejšiu liečbu, ako aj zabezpečiť kontinuálne vzdelávanie zdravotníckeho personálu. Za dôležité považujú aj monitorovanie výskytu a pravidelný audit dodržiavania štandardov či zníženie neodôvodneného používania antibiotík.