Zdanením najbohatších získa EÚ miliardy na obranu, tvrdí daňové observatórium

Minimálna daň vo výške 2 % pre tých, ktorých majetok presahuje sto miliónov dolárov, by znamenala zisk 67 miliárd eur, odhaduje observatórium v správe zverejnenej na svojej webovej stránke. Tento návrh už vlani v júni, v mene skupiny G20, predstavil francúzsky ekonóm a vedúci daňového observatória Gabriel Zucman.

Podľa správy nezávislého výskumného laboratória EÚ so sídlom na parížskej ekonomickej škole, ak by sa na najbohatších aplikovala minimálna 3-percentná daň, európske daňové systémy by to posunulo vpred a vytvorilo zisk 121 miliárd eur.

Observatórium upozornilo, že geopolitické napätie a rýchla fragmentácia doterajších diplomatických koalícií ohrozujú obranné schopnosti a ekonomickú stabilitu EÚ, najmä v kontexte rusko-ukrajinskej vojny.

Think-tank Bruegel nedávno vypočítal, že EÚ potrebuje dodatočných 250 miliárd eur ročne na pokrytie investícií do obrany. Observatórium odhaduje, že výber minimálnej 2-percentnej dane od ultrabohatých ľudí v Únii by pokryl štvrtinu týchto potrieb, a ak by to bola 3-percentná daň, takmer polovicu týchto zdrojov.

Investície do európskej obrany sú ohrozené nedostatkom investícií do reindustrializácie, verejných statkov a služieb, ktoré sú podľa daňového observatória EÚ nevyhnutné na zabezpečenie konkurencieschopnosti EÚ, boj proti zmene klímy a nerovnosti.

Správa Maria Draghiho o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti naznačila, že EÚ potrebuje ročné investície vo výške 800 miliárd eur, aby udržala krok so svojimi konkurentmi.

Európska komisia minulý týždeň predstavila nový nástroj, ktorý ponúka úvery v hodnote 150 miliárd eur, okrem uvoľnenia pravidiel pre deficit na výdavky na obranu v rámci plánu ReArm Europe. Podľa daňového observatória však tento nástroj nepokryje potrebné financovanie a bude treba nájsť dodatočné zdroje na vnútroštátnej alebo európskej úrovni.

Daňové observatórium konštatuje, že bude veľkou výzvou pre euroinštitúcie a členské štáty nájsť spôsoby, ako zvýšiť naliehavé príjmy na obranu bez toho, aby sa oslabil hospodársky rozvoj a konkurencieschopnosť Únie. Správa observatória uvádza, že v minulosti, v čase konfliktov alebo vojen, európske vlády zvýšené výdavky na obranu zaistili kombináciou dlhu a zvyšovania daní pre boháčov. Počas druhej svetovej vojny tak urobili Francúzsko, Spojené kráľovstvo či USA.

Zdaňovanie superboháčov môže ľahko získať podporu európskych daňových poplatníkov. Podľa prieskumu Eurobarometra zavedenie takýchto nástrojov podporuje 67 % opýtaných občanov EÚ.

Daňové observatórium je financované EÚ, tvorí ho konzorcium akademických pracovníkov a podporuje tvorbu politík EÚ prostredníctvom špičkového výskumu, analýz a zdieľania údajov.