Gašpar: Je dobré, ak Európa nesedí pri prvých rokovaniach o mieri na Ukrajine

Je dobré, ak predstavitelia Európskej únie nesedia pri prvých rozhovoroch o nastolení mieru na Ukrajine. Hrozilo by totiž, že by mierovému riešeniu bránili. V diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy to uviedol podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar (Smer-SD). Jeho oponentka v diskusii, poslankyňa NR SR a podpredsedníčka hnutia PS Irena Bihariová, si, naopak, myslí, že Európa i Ukrajina musia byť prítomné na avizovaných rokovaniach.

Gašpar svoj názor odvíja od vyjadrení niektorých predstaviteľov EÚ i generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho deklarujúcich, že je potrebné zabezpečiť, aby Ukrajina mala pri rokovaniach o mieri silnú vyjednávaciu pozíciu. Rovnako poukázal na slová prezidenta Volodymyra Zelenského, že Európa musí vlasť vlastnú armádu. „Tieto slová svedčia o tom, že záujmom je skôr eskalovať napätie, zbrojiť a zbrojiť, nie hľadať riešenie pre mier,“ uviedol Gašpar. Upozornil aj na situáciu na začiatku vojnového konfliktu, keď podľa neho bývalý britský premiér Boris Johnson vyhovoril Zelenskému možnosť uzavrieť mier.

Bihariová si myslí, že Európa musí mať na mierových rokovaniach zastúpenie, svetoví lídri budú podľa nej sledovať len záujmy svojich mocností. „Ak bude americký prezident Donald Trump vybavovať mier sám v komunikácii s Vladimirom Putinom bez Ukrajiny, buďme si istí, že to nebude ani v prospech Európy, ani v prospech Ukrajiny a tobôž nie v prospech SR,“ zdôraznila Bihariová.

Kritizovala celkovo postoj novej americkej administratívy voči Európe vrátane vyjadrení amerického viceprezidenta J. D. Vancea, ktoré zazneli v piatok (14. 2.) na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Vance tam obvinil Európu za obmedzovanie slobody slova. „Tí, ktorí používali v kampani klamstvá, manipulovali s verejnou mienkou, používali dezinformácie a dokázali spochybňovať výsledky volieb, sú tí poslední, ktorí majú hovoriť o tom, ako má vyzerať sloboda slova,“ vyhlásila opozičná poslankyňa.

Gašpar si, naopak, myslí, že reakcie niektorých predstaviteľov Európskej únie sú potvrdením „neschopnosti progresivizmu v Európe nastaviť si zrkadlo“. Americká administratíva podľa neho hovorí o tom, čo EÚ pri súčasnom vedení odmietala. Úniu kritizuje za to, že doteraz nedokázala pristúpiť k rokovaniam s Ruskom o mieri či nastavení nových geopolitických bezpečnostných záruk do budúcnosti. Bihariová mieni, že nie je možné sa baviť o bezpečnostných garanciách s niekým, kto nevzbudzuje dôveru, že tieto dohody dodrží.

Obaja diskutujúci sa vyjadrili k ďalšiemu priebehu prípadu atentátu na predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD). Gašpar predpokladá, že po preštudovaní spisov navrhne prokurátor obžalobu a prípad sa dostane pred súd. Rovnako verí, že sa verejnosť dozvie zo spisov k prípadu viac informácií o pohnútkach strelca k svojmu činu, o jeho kontaktoch a prepojeniach a možnej politickej radikalizácii.

„To môže mať aj dosah na verejné zhromaždenia, ktoré sa budú konať v najbližších týždňoch, aby ľudia pochopili, že politický radikalizmus môže viesť až k násiliu a smrti,“ argumentoval. Bihariová súhlasí s tým, aby časti spisu, ktoré môžu byť verejnosti prístupné, boli zverejnené. Zabráni sa tak podľa nej fabulovaniu o politickej zodpovednosti opozície za spáchaný čin.