Macron pripustil, že predčasné voľby prinesli nestabilitu
- 6:01 01.01.2025
- Paríž

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v novoročnom príhovore zverejnenom v utorok večer pripustil, že jeho rozhodnutie vypísať predčasné parlamentné voľby v júni 2024 prinieslo krajine politickú nestabilitu.
„Obozretnosť a pokora ma nútia uznať, že z dnešného pohľadu spôsobilo toto rozhodnutie viac nestability ako pokoja a plne sa s tým stotožňujem,“ povedal Macron.
„Rozpustenie Národného zhromaždenia (dolnej komory parlamentu) prinieslo viac rozporov v zákonodarnom zbore ako riešení pre francúzsky ľud,“ dodal s tým, že za to preberá plnú zodpovednosť.
Macron avizoval, že francúzski voliči budú v novom roku požiadaní, aby rozhodli o určitých otázkach, ktoré sú pre Francúzsko zásadné, nekonkretizoval však, o aké pôjde. Podľa AFP zrejme navrhne jedno alebo viac referend, aby prelomil súčasnú patovú politickú situáciu.
„Nádej, prosperita a mier v nasledujúcom štvrťstoročí závisia od našich dnešných rozhodnutí, a preto vás v roku 2025 požiadam, aby ste rozhodli o určitých zásadných otázkach,“ povedal Macron.
S poukázaním na globálne konflikty a nestabilitu Macron konštatoval, že Európa sa ako celok musí zbaviť naivity najmä v obchode a poľnohospodárstve. Európa musí „povedať nie obchodným dohodám diktovaným inými, ktoré ako jediní stále dodržiavame“ a „povedať nie všetkému, čo nás robí závislými od iných bez reciprocity“. Podľa AFP tým narážal na podpísanie obchodnej dohody medzi EÚ a blokom latinskoamerických štátov Mercosur, proti ktorej sa Paríž dlho staval.
Francúzov Macron vyzval, aby sa tešili z vrcholov uplynulého roka, ako boli letné olympijské hry v Paríži a znovuotvorenie katedrály Notre-Dame po ničivom požiari z roku 2019.
Macron nečakane rozpustil Národné zhromaždenie po víťazstve krajne pravicového Národného združenia (RN) vo voľbách do Európskeho parlamentu. Novými voľbami chcel „vyjasniť“ politickú situáciu. Stratil však po nich väčšinu a trvalo mu dva mesiace, kým vymenoval menšinovú vládu vedenú Michelom Barnierom, ktorej však v decembri poslanci vyslovili počas rozpravy o rozpočte nedôveru, čo sa vo Francúzsku stalo prvýkrát od roku 1962.
Rovnako neistý je aj osud Barnierovho nástupcu Francoisa Bayroua, ktorého podporuje len menšinová koalícia centristov a konzervatívcov.
V Národnom zhromaždení je relatívne rovnomerne zastúpená ľavica, Macronovi centristi, konzervatívci a Národné združenie. Prezident bol preto pod veľkým tlakom, aby vymenoval vládu, ktorá dokáže získať dôveru parlamentu a prijať štátny rozpočet na tento rok.
Okrem politickej nestability francúzsky prezident podľa decembrového prieskumu agentúry Elabe čelí aj historicky najnižšej popularite – dôveruje mu len 21 percent opýtaných Francúzov. To je najmenej od jeho nástupu do Elyzejského paláca v roku 2017. Výzvy na demisiu od politických oponentov opakovane odmietol a vo funkcii chce zostať až do roku 2027.

Druhý aprílový deň sa pripomína ako Svetový deň povedomia o autizme
Ľudstvo si denne pripomína rôzne sviatky, pamätné dni či výročia. Organizácia Spojených národov vybrala 2. apríl za Svetový deň povedomia o autizme.

Francúzsky súd plánuje rozhodnúť o odvolaní Le Penovej do leta 2026
Odvolací súd v Paríži v utorok oznámil, že rozhodnutie o odvolaní krajne pravicovej političky Marine Le Penovej by mohol vyniesť v lete 2026.

Dmitrijev, známy z nákupu vakcíny Sputnik, má podľa FBK nehnuteľnosti za milióny
Ruská nadácia Fond boja proti korupcii, založená opozičným politikom Alexejom Navaľným, zverejnila v utorok investigatívny materiál o majetkových pomeroch Kirilla Dmitrijeva.

Americká ministerka spravodlivosti žiada pre Mangioneho trest smrti
Americká ministerka spravodlivosti Pam Bondiová nariadila federálnym prokurátorom, aby žiadali trest smrti pre 26-ročného Luigiho Mangioneho.

Dom sudkyne, ktorá predsedala senátu v kauze Le Penovej, stráži polícia
Pred domom sudkyne, ktorá v pondelok odsúdila francúzsku krajne pravicovú političku Marinu Le Penovú na štyri roky väzenia a zakázala jej uchádzať sa o volenú funkciu, hliadkuje polícia.